rasca -e ž.
1. dvojročná lúčna al. pestovaná rastlina s okolíkmi bielych kvetov, bot. Carum
2. mesiačikovité semená tejto rastliny použ. ako korenina: baranina na r-i;
rascový príd.: r. chlieb
rasca -ce ž.
rasca, -e ž.
1. druh dvojročnej rastliny, rastúcej voľne na lúkach al. pestovanej pre voňavé semienka; bot. r. lúčna (Carum carvi);
2. semienka tejto rastliny polmesiačkovitého tvaru a ostrej chuti, používané ako korenina do jedla: Anča predložila im na stôl mäso, pražené na masti s cesnakom a rascou. (Tim.);
rascový príd.: r-á polievka, r. chlieb
rasca [ra-, ro-] ž bot rasca lúčna Carum carvi; semienka tejto rastliny používané ako korenina: drahe korenj su pepr, ďumbier, rasca (KoB 1666); do Bullyowskeho domu swiece, petržlenu, octu poldruha zagdla, masla žagdel, cibule, rascy, d 90 (KRUPINA 1684); na wečeru ocet, olywa, rasce na poljewku, d 1 (ŽILINA 1693); kdo chce mity krasny obliceg: wezmy rasce z madem, war a umiweg sobe twar (LR1 17. st); cuminum: kmjn, rasca (CL 1777); carum: kmjn, razca, rozca (LF 1791); blechy wihinu, kdiž z luhom, w kterem palina a rasca warene boli, chižu pokropiš (PR 18. st); proti vrazu wezmi konopny semenec, lenowy semenec, borowice, rožcy, každe osobytne stluč a preoseg pres syto, obwaž ledwi (RG 18. st); -ový príd: ktere semeno mass syat, teda ho poleg drewenym olegem aneb razczowym (LR1 17. st); muchi odženes s pokropenim wodi bezoweg, rascoweg a saturege (PR 18. st); cumineus: kmjnowý, rascowý (PD 18. st)