ranený, ranen príd kt. utrpel zranenie, poranený: pakli by rzekel ranieny czlowiek toho, ktoz ho ranil, magi geho osuditi (ŽK 1473); raneneho na zemi dwakrat uderil (NIŽNÁ 1635); waryty w wode dewaternyk, chlupaček, chlapynu, zlaty trunk, černohlawek, to pyty, čloweka ranyeneho wnytr oprawuge y posylnuge (HL 17. st); vulneratus: raňeny, poraňeny (KS 1763); hrabě nesscasné, smrtedlne ranyen skončyl (PeP 1770); (sultán) na obecném a lidmi zaplneném placi slišané jest streleňí, zvrhnul jest sa ze sedla a rovno prez srdce raněný žiť prestal v okamžení (BR 1785); subst r. m kto je poranený: že bich stratiene hledal, raniene hogil, powazowal, že bich pred nepritelmy, zlodiegmy, zwermy hltawimy was branil a zastawal (KT 1753)