rana1, -y, rán ž.
1. porušenie živého organizmu, najmä ľudského tela, spôsobené nejakým vonkajším zásahom, pádom, pichnutím, seknutím, strelením ap.: otvorená, hlboká, ľahká, ťažká r.; strelná, bodná, rezná r., r. sa zbiera, r. celie; hojiť. liečiť, ošetriť r-u; utŕžiť, utrpieť r-u; pren. hospodárske, vojnové r-y škody, straty; vylízať sa z rán a) o psovi, b) pren. dostať sa zo škôd
● hovor. expr. pre Kristove rany a) zvolanie pri nešťastí, b) výraz sprevádzajúci úpenlivú prosbu; sypať niekomu soľ do r-y zvyšovať bolesť;
2. pohroma, nešťastie, zármutok: Dobeš hlboko cítil ranu, ktorou krvácala vtedy Morava. (Kal.) Ani nevieš, môj Mate, aká je to rana, táto naša nevesta hlavná. (Kuk.) Čas vylieči všetky rany (Vaj.) časom sa zmenší al. pominie žiaľ, zármutok; hovor. taká rana! (Taj.) zvolanie pri postihnutí niekoho nešťastím
● dotýkať sa r-y spomínať na vec spôsobujúcu zármutok, bolesť; bibl. Jóbove r-y, egyptské r-y veľká pohroma, nešťastie; morová r. veľké nešťastie;
ranový príd. k 1: r. okraj; lek. r. hormón, r-á tekutina;
ranka, -y, -niek ž. zdrob.;
ranôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
rana2, -y, rán ž. úder, náraz, výstrel a zvuk takto spôsobený: tvrdá, smrteľná, dobre mierená r.; vypáliť r-u, delová r.; prísť niekomu pod (na) r-u na dostrel; skoliť (zver) prvou r-ou; voj. jednu r-u — páľ! povel; poľov. dostrelná r. ktorou sa zabíja postrelené zviera; šport. silná, prudká r. silne, prudko kopnutá al. hodená lopta (obyč. na bránu); kryť r-u zneškodňovať, zneškodniť strelu súpera na bránu; pren. zasadiť (nepriateľovi) citeľnú, zdrvujúcu r-u citeľne, veľmi (ho) oslabiť
● r. osudu nešťastie; spamätať sa z rán z nešťastia; hovor. zabiť jednou r-ou dve muchy jedným úkonom urobiť dve veci
zarána, správ. za rána