rana -y rán ž.
1. miesto na tele s porušeným tkanivom: hlboká, otvorená r., bodná, strelná, tržná r.; ošetriť r-u
2. pohroma, nešťastie: vojnové r-y; strata matky bola preňho veľká r.
3. hovor. úder, náraz: r. palicou; r. do tváre ho zbavila vedomia
4. hovor. výstrel, strela: r. z dela; dobre mierená r.
● zabiť → jednou r-ou dve muchy;
ranový príd. k 1;
ranka -y -niek ž. zdrob. k 1
rana rany rán ž.
zarána, pís. i za rána prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma
náraz prudký dotyk predmetov, z ktorých sa aspoň jeden pohybuje: pocítil som silný náraz • nápor: náraz, nápor vetra • zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zvuk pri zrážke vozňov • karambol (pri biliarde náraz gule na dve ostatné) • úder • hovor. rana: prudký úder, prudká rana do tváre
p. aj úder 1
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
rana 1. miesto na tele s porušeným tkanivom: ošetriť tržnú ranu • poranenie • zranenie (poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom): pri páde utrpel poranenie, zranenie • úraz (vážnejšie poranenie organizmu): smrteľný úraz • trauma (telesné al. duševné zranenie)
2. p. katastrofa, tragédia 2 3. p. úder 1, náraz 4. p. strela 2, výstrel
ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zrána • naráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladno • za rána, pís. i zarána • hovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k rieke • zastar. ránom (Kukučín) • nár. nazraň (Vansová)
strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp
2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa
3. p. výstrel
tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia • zastar. trúchlohra
2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia • katastrofa: živelná katastrofa • nešťastie: letecké nešťastie • dráma: prežiť drámu • pohroma: vojnová pohroma • rana • úder: strata otca bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž.: apokalypsa • kataklizma
3. p. tragika
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
rana1, -y, rán ž.
1. porušenie živého organizmu, najmä ľudského tela, spôsobené nejakým vonkajším zásahom, pádom, pichnutím, seknutím, strelením ap.: otvorená, hlboká, ľahká, ťažká r.; strelná, bodná, rezná r., r. sa zbiera, r. celie; hojiť. liečiť, ošetriť r-u; utŕžiť, utrpieť r-u; pren. hospodárske, vojnové r-y škody, straty; vylízať sa z rán a) o psovi, b) pren. dostať sa zo škôd
● hovor. expr. pre Kristove rany a) zvolanie pri nešťastí, b) výraz sprevádzajúci úpenlivú prosbu; sypať niekomu soľ do r-y zvyšovať bolesť;
2. pohroma, nešťastie, zármutok: Dobeš hlboko cítil ranu, ktorou krvácala vtedy Morava. (Kal.) Ani nevieš, môj Mate, aká je to rana, táto naša nevesta hlavná. (Kuk.) Čas vylieči všetky rany (Vaj.) časom sa zmenší al. pominie žiaľ, zármutok; hovor. taká rana! (Taj.) zvolanie pri postihnutí niekoho nešťastím
● dotýkať sa r-y spomínať na vec spôsobujúcu zármutok, bolesť; bibl. Jóbove r-y, egyptské r-y veľká pohroma, nešťastie; morová r. veľké nešťastie;
ranový príd. k 1: r. okraj; lek. r. hormón, r-á tekutina;
ranka, -y, -niek ž. zdrob.;
ranôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
rana2, -y, rán ž. úder, náraz, výstrel a zvuk takto spôsobený: tvrdá, smrteľná, dobre mierená r.; vypáliť r-u, delová r.; prísť niekomu pod (na) r-u na dostrel; skoliť (zver) prvou r-ou; voj. jednu r-u — páľ! povel; poľov. dostrelná r. ktorou sa zabíja postrelené zviera; šport. silná, prudká r. silne, prudko kopnutá al. hodená lopta (obyč. na bránu); kryť r-u zneškodňovať, zneškodniť strelu súpera na bránu; pren. zasadiť (nepriateľovi) citeľnú, zdrvujúcu r-u citeľne, veľmi (ho) oslabiť
● r. osudu nešťastie; spamätať sa z rán z nešťastia; hovor. zabiť jednou r-ou dve muchy jedným úkonom urobiť dve veci
zarána, správ. za rána
rana ž 1. poranenie, zranenie: nikto nemuoz ani za smrt, ani za rany, ani za zadnu winu zadneho syrotka bozby vczynity (ŽK 1473); barwjry negwjc pry holenj wlasuw pulugj a okolo brad, hogenj ran a wreduw (KoB 1666); oleum Saturni uzdrawuge wsseligakowe melancholige, stare rany a gjne mnohe neduhy (OCh 17. st); pes wstekly koho by vkusl, stlucyž česnek a na ranu klaď, často obnowuge (HL 17. st); ačkolwek se y zahogi rana, wssak zustane ssrám neb wráž (PP 1734); gisti žebrak gmenem Lazar pri dwerach bohača lihal, wssetek ranamy a wredamy naplneny (MiK 18. st); x. pren k milowany bližneho was napominam, nebo k uzdraweny ran hrichu nič užitečnegssy bity nepoznawam (MC 18. st) poškvrny L. morová r. a. choroba, mor: za času Dawyda né prám za geden den z morowu ranu sedemdesate tisic lidu zahinulo (SK 1697); mesto gest morowu ranu tak nakazeno, že od teg moroweg rany lide gako otrawene muchy na zem padagu (SJ 18. st) b. veľká pohroma, nešťastie: každemu znamé gest, že pro newyna howadka sypanice gsu neywetssj morowa rana (PONIKY 1792); suchá r. sinka, modrina: sucha ranna biwa uderenjm aneb stlčenjm, ktereg znak sinalost gest (KoB 1666) F. Sigismundus cysar rekel, že on pochlebnikuw gako rannu morowu nenawidy (MC 18. st) veľmi 2. bolesť, zármutok, nešťastie, muky, utrpenie: kdokoliw w stawe manželskem žadass w lasce žiti, nikdy nechteg podezrelost o sobe činiti, ani o podezrelosti nesud druhu stranu, bis welku manželskeg lásce neučynil ranu (GV 1755); nezwerug srdcj kazdemu, bys sklamany nezustal, a na misto polibenj, ranu v srdcj nedostal (KC 1791) L. pekelná r. hrozné muky: kdo pridawa neco k slowu boskemu odporneho, prida gemu Buh ran pekelnich (CS 18. st) 3. úder, náraz, výstrel: (v nadpise) o ranach a byti palicemi (ŽK 1473); (v súboji) zwjtezuge, ktery ranu dawa (KoB 1666); plaga: rana, udereni, bitj; plagosus: pobity, plny ran (KS 1763); x. pren v čas ten, v který slovácká krajina pod Svatoplúkem stracená jest, aj jazik slovácký najhlbšú ranu dostal (BR 1785) veľmi utrpel L. smrteľná r. smrť: po hlawe (Ďura) nekolikrat (Jano) uderil, asnad y smrtedlnu ranu gemu s tim učinil (M. ČEPČÍN 1734); slepá r. výstrel na prázdno: sub est vulnus intra cutem: slepá rana, kteru žádny strelec newidj (KS 1763) F. wjcég osožj trestáni u múdreho, nežly sto rán u blázna (KB 1757); -ový príd k 1: sedes vulneris: ranowé mjsto; vulnera mulcere: krotiti ranowú bolest (KS 1763); med swu wlastnu lepkostu ranowe otewreni začpawa (PR 18. st); -ka, -ôčka [-eč-] dem k 1: spraw podle kumsstu flayster, ktery gest osožnj k starym y nowym rankam (RT 17. st); pustedlnyk, kdy chce krew zastawyty, ma na ranku prst wložyty (KLe 1740); vulnusculum: ranečka (KS 1763)
ranečka p. rana
ranka p. rana
ranôčka p. rana