ráno I. s prvá časť dňa od svitu do predpoludnia: kdo gineho gsaudy, sam sebe newydy, ten ge zwonu podobnj, ktery ginim zwony rano w čas weczerny (BV 1652); diluculum: switánj, ráno (KS 1763); tak sem se oženil, jak by mi hlavu sťal, šanugem, banugem, pre jednu osobu celý svet mám nechat, ani den, ani noc, ni večer, ni ráno, od velkých žálú všecko mi je jedno (AD 1770-90); tedy bude ráno, kdiž noc prende (BlR 18. st); ranný, ranší, raňajší [-aj-, -ej-] príd: ranj duha, yako y koleso okolo slunce a mesice, mračnj čas, wečernj yasnj wskazuge (KoB 1666); sublucanus: prededňowy, ránny; pallantias: ránny žára (KS 1763); Abrahám gest potessen a twár geho studená rannú rosyčku občerstwena byla (VP 1764); horelo nesskodnyma ohny ranegssy nebe (PT 1778); od prwssiho rana, to gest od switany až do trech hodin, to gest nasseg dewateg ransseg se modlila (Mária) (SJ 18. st) F. ranny čas se smjchem nekdy začjname, wečernj hodiny s slzamy čjtame (WN 1728) II. prísl za rána, v rannom čase: tureckému cisári jeho dvorané ráno povedeli, že mladí páni z temnice ušli (ASL 1560); abi ste poslalj pysare w uterek nebo w stredu, welmy rano (NOVÁKY 1569 KL) skoro ráno, zavčasu; Staniek, když gest wino nalozil, ssel gest s nim na hospodu, a rano wstawssi, ssel domuow (BECKOV 1508 SČL); z tychto piluliek wezmy kazdodenne rano gednu a budeš za 24 hodin bezpečny od muoru (RT 17. st); mane: ráno (KS 1763); cybula surowa ze solú a s chlebem gedená rano, obranuge proti zlemu powetru (Zel 18. st) F. kdo rano wstává, tomu Búh dává (SiN 1678); kdožkoli wčas rano stawa, tomu zdrawa bywa hlawa (Se 18. st); -ičko dem: pry weljkem dwore, kazy sobe ore, chtegjce gratiu ziskat, kdo chce w nem wdecznj bit, ma helitropium uzit polny, sobe za priklad, kterež hned raniczko, když winde sluneczko, k nemu se obracuge (BV 1652); (v nebi) tam slunečko wychazj ranjčko, oswecugjce wsseckno, y nas hrjssne syny neposlussne (PoP 1723-24)