Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rameno -a -mien s.

1. časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece

2. časť niečoho vybiehajúca do boku (pripomínajúca ľudské rameno): r. kružidla, r. semafora; r. rieky; r. kríža; geom. r. uhla jedna z polpriamok, kt. určuje uhol; fyz. r. sily kolmá vzdialenosť pôsobiska sily od ťažiska

3. správ. plece;

ramenný, ramenový príd.: krajč. r-ný švík; tech. r-ová vŕtačka, r-ové návestidlo;

ramienko -a -nok s.

1. zdrob. k 1, 2: r. dieťaťa; odb. vodiace r.

2. vešiak (význ. 2): zavesiť šaty na r.

3. plecnica, oplecko

rameno (bás. a zastar. i ramä), ramena, 6. p. -mene, 2. p. mn. č. -mien str.

1. horná ľudská končatina, najmä jej časť od lakťa hore, paža: široké, svalnaté, mohutné r-á (mužské); okrúhle, oblé, biele, mäkké r-á (ženské); vystrieť, skrčiť r-á, podať r. niekomu, objať niekoho r-ami, zavesiť sa niekomu na r., do r-a (Ružena) prijme jeho rameno a ide s ním ku dverám. (Tim.) Mama mu hodila ramená okolo krku. (Jégé) Andrej ovinul rameno okolo devinho drieku. (Vaj.) Slabne ramä Ratmírovo. (Vaj.); pren. Staroslávne mesto otvorilo naširoko ramená svoje (Hviezd.) bolo ochotné prijať niekoho.

● prijať dakoho s otvorenými r-ami s radosťou uvítať; expr. r. spravodlivosti o sudcoch;

anat. časť hornej končatiny od pleca po lakeť;

2. horná bočná časť tela tvorená ramenným kĺbom a ramennou kosťou, plece: prehodiť pušku cez r., vziať niečo na r., na r-á; vlasy jej padajú na r-á, niesť niečo na r-e; voj. na r. zbraň povel; pren. Na jeho ramenách spočíva život mnohých (Vaj.) na jeho zodpovednosti.

● krčiť r-ami nad niečím nevedieť sa rozhodnúť, prejavovať, ľahostajnosť, bezradnosť, pochybnosť; krčiť plecami;

3. časť niečoho vybiehajúca do strany: r. hviezdy, r. kríža, r. svietnika, r-á lustra; kniž. r-á stromu konáre;

vin. staré drevo, ktoré je pokračovaním koreňa a nesie plodné drevo; r-á cesty na rázcestí; r. rieky postranný, bočný tok; mŕtve r. rieky z ktorého neodteká voda; r. schodišťa postranná časť schodišťa;

4. časť stroja al. iného zariadenia, obyč. tenká a dlhá, upevnená na jednom, niekedy i na oboch koncoch: r. žeriava, r. semafora, r. kružidla, r. páky, r. zotrvačníka;

5. geom. r. uhla lúč odchýlený od druhého lúča o určitý uhol; r. trojuholníka (rovnoramenného) jedna z dvoch rovnako dlhých strán; r. lichobežníka jedna z oboch rôznobežných strán v lichobežníku; fyz. r. sily (bremena) kolmá vzdialenosť pôsobiska sily (bremena) od ťažiska (na páke);

ramenný príd.: r. pohyb; anat. r-á kosť, r. kĺb, zhyb, r. sval; krajč. r. švík na tej časti rukáva, ktorá prilieha k ramenu; voj. r-á páska páska z látky, prišitá na ramene vojenskej blúzy al. vojenského plášťa; r. svietnik;

ramenový príd. tech. opatrený jedným al. niekoľkými ramenami: r-é návestidlo, r-á vŕtačka

(jedno) rameno; (bez) ramena; (k) ramenu; (vidím) rameno; (hej) rameno!; (o) ramene; (s) ramenom;

(štyri) ramená; (bez) ramien; (k) ramenám; (vidím) ramená; (hej) ramená!; (o) ramenách; (s) ramenami;

rameno s
1. časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece: mast gest dobra, kdy negaka bolest aneb lamanj gest w niekterem aude, bud ramene neb stehne rt 17. st; dokud smutná, živá budem, černé pantle nosit budem, u ramen, u ramen pv 1759; y takowé osobi pro almužnu pricházeli, které zlate stussky na ramenach swjch nosili vp 1764
2. horná bočná časť tela tvorená ramenným kĺbom a ramennou kosťou, plece: každj towariss ma swug mantel aneb mentek na obuch ramenich nosity ca 1656; lacertus: ruka od lokta do ramena np 17. st; kralowe na ramene aneb na pleci biwagu swatym olegem od biskupa pomazani, abi skrze to pomazani silni a udatni zustali ms 1758; brachium: pleco, rameno ks 1763; armus: plece, rameno ml 1779; mizerne wirostle mnohe osoby gedno rameno neb pleco wždicky netčo maličko wisseg drža nežly druhe šd 1784; humerus: rameno, plece pd 18. st
^• zložiť na r. koho čo zbaviť sa povinnosti, zodpovednosti: pred tym sprawedliwym sudcem brjme tweho hrjchu na rameno cyze nesložiss sp 1696; vziať na r-á koho
a) vziať si na starosť niekoho, postarať sa o niekoho: (Bože) wezmi ge (neveriacich) gakožto pastýr dobrý na ramená, to gest oswjť misel gegjch, aby prawdu vznali, odmekči srdce, aby zatwrdlost zložili pe 1764
b) priviesť niekoho do blaženosti večnej, do raja: starec Simon, biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho, abi ho na ramena wzal sj 18. st; vložiť sa medzi r-á čoho spoľahnúť sa, oddať sa niečomu: Gežjss dolu na tebe hladjce, tebe zwe, prawjc: wegdi, moga milá dusso, do wečního pokoge, wlož se mezy ramena meg dobroty, která rozkosse a radosti tobě priprawila mps 1777
3. celá horná končatina, ruka; náruč: swalowite rameno w sobe obsahuge ruku, laket, hrst koa 17. st; modlym se zas ruženec dobru chwjlu, z rozpiatima ramenamy rw 1702; katowy rameno ustalo, meč pro mnohe mordy se ztupil pp 1734; Eufrasia nedala se namlúwit, pokud nenabrala plné ramena drewa vp 1764; geden každy masso ramena sweho žrati bude od neznesitedlneho hladu mik 18. st; pren náb (o Bohu) moc: (Bože) pomoz ramenem twym spomahagicym, abichme w pokogu do chramu chodity mohly ags 1708 prozreteľnosťou božou; Buh silny wiswobozuge ramenem swim lid swug mh 1712 božskou mocou; rameno Boha sylu dawalo y proty prirodzeny bogugycýmu wábeny pp 1734 prítomnosť Boha; weci sami w sebe nezustawagu, ale potreba gest, abi od wssemohuciho ramena božiho zdržowane, obwlažowane a krmene bili ms 1758 božou mocou
4. časť niečoho vybiehajúca do boku: na hyntow sprawyl (remeselník) dwe nowe ramena, zadnu os nowu gednu trenčín 1651; Anton bratri swé nawsstjwiti chtel, a skrz rameno potoka Njlus rečeného, probroditi se musel slk 1641–57; aestumarium: rameno morské ap 1769;
-ný, -ový príd k 1: cubitus: pleco, pleco loktowé, ramenowé ks 1763; Anton, skapulir swúg aneb ramenni odew, zgewne a bez wsseho strachu sobe umywal vp 1764; mári prostred kostela stáli, na vrchu jejich najprw umrlá hlawa z dvema na kríž preloženíma ramenovími kosťámi bila, k temu na ních mnohé svíce horeli br 1785;
ramienko s dem k 2: brachiolum: plecečko, ramenko, malé pleco; humerulus: malé pleco, ramenko ks 1763