Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma hssjV

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
radovať sa ‑uje ‑ujú nedok.

jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovalitešiť saradovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimybyť spokojnýbyť rád: bol spokojný, že hostia prišlibláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre

p. aj chváliť


radovať sa p. tešiť sa 1


tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

radovať sa, -uje, -ujú nedok. (z čoho, z koho, čomu, komu i bezpredm., zried. i nad čím) mať radosť z niečoho, z niekoho, oddávať sa radosti, tešiť sa: r. sa z víťazstva, z úspechu; r. sa z detí; r. sa zo života (Ondr.); Ľúto mu je, že sa radoval z jej nešťastia. (Kuk.) Novému sa chlebu ľud raduje. (Kuzm.) Raduje sa, že príde do teplého prostredia. (Heč.) Ten kľaje, ten sa raduje. (Sládk.) Dcérka sa nad jeho veselosťou radovala. (Dobš.)

Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (porek.) o dôverčivých ľuďoch;

dok. zaradovať sa

Morfologický analyzátor

radovať nedokonavé sloveso
(ja) radujem VKesa+; (ty) raduješ VKesb+; (on, ona, ono) raduje VKesc+; (my) radujeme VKepa+; (vy) radujete VKepb+; (oni, ony) radujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) radoval VLesam+; (ona) radovala VLesaf+; (ono) radovalo VLesan+; (oni, ony) radovali VLepah+;
(ty) raduj! VMesb+; (my) radujme! VMepa+; (vy) radujte! VMepb+;
(nejako) radujúc VHe+;

radovať sa ndk nad kým, nad čím, komu (v čom), v kom, na čom, z koho, z čoho mať radosť, potešenie z niekoho, z niečoho, tešiť sa: radugte se a weselte se narodowe, neb z uprimnosti narody na zemi (Bože) sprawugess bag 1585; na Božý Narozeňý radugy se angely a wesele spýwagý cc 1655; zdravá sem i s synáčkem, z toho se i ja radugem velice, že ste zdravý asl 1677; applaudo: radugem se druhemu as 1728; láska neraduge se nad nepráwosti pw 1752; radowati se budess w twych synoch, neb wssecy zhromaždowat sa budú k Pánu; neradúg se nad umrlym neprjtelem twym, kdiž wjss, že wssecy zemjráme kb 1757; gratulari alicui in aliqua re: nekomu se w nečem radowati; alii meo malo laetifiant: ginssy na még nemoci sa radugú; tacita mecum gaudeo: w sebe se radugem; gaudeo: radugem se, tessym se ks 1763; laetari de pace: z pokoge se radovati ld 18. st; Democritus: dobre sporadana mysel gest toho, ktery pro wecy nepritomne nermuty se, ale s prytomnych se raduge mc 18. st
• chrta za zagicem kdo honi korbacem, nech se mu neraduge bv 1652;
-vávať sa frekv: gaudere solere: raduwáwati se pd 18. st
P atpn Raduan na dolnej zemi 1252 cdsl; tpn Radowan radvaň nad dunajom 1267 vso

radowať radowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor