jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo
pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre
p. aj chváliť
radovať sa p. tešiť sa 1
tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí
2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí
3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu
radovať sa, -uje, -ujú nedok. (z čoho, z koho, čomu, komu i bezpredm., zried. i nad čím) mať radosť z niečoho, z niekoho, oddávať sa radosti, tešiť sa: r. sa z víťazstva, z úspechu; r. sa z detí; r. sa zo života (Ondr.); Ľúto mu je, že sa radoval z jej nešťastia. (Kuk.) Novému sa chlebu ľud raduje. (Kuzm.) Raduje sa, že príde do teplého prostredia. (Heč.) Ten kľaje, ten sa raduje. (Sládk.) Dcérka sa nad jeho veselosťou radovala. (Dobš.)
● Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (porek.) o dôverčivých ľuďoch;
dok. zaradovať sa
radovať sa ndk nad kým, nad čím, komu (v čom), v kom, na čom, z koho, z čoho mať radosť, potešenie z niekoho, z niečoho, tešiť sa: radugte se a weselte se narodowe, neb z uprimnosti narody na zemi (Bože) sprawugess bag 1585; na Božý Narozeňý radugy se angely a wesele spýwagý cc 1655; zdravá sem i s synáčkem, z toho se i ja radugem velice, že ste zdravý asl 1677; applaudo: radugem se druhemu as 1728; láska neraduge se nad nepráwosti pw 1752; radowati se budess w twych synoch, neb wssecy zhromaždowat sa budú k Pánu; neradúg se nad umrlym neprjtelem twym, kdiž wjss, že wssecy zemjráme kb 1757; gratulari alicui in aliqua re: nekomu se w nečem radowati; alii meo malo laetifiant: ginssy na még nemoci sa radugú; tacita mecum gaudeo: w sebe se radugem; gaudeo: radugem se, tessym se ks 1763; laetari de pace: z pokoge se radovati ld 18. st; Democritus: dobre sporadana mysel gest toho, ktery pro wecy nepritomne nermuty se, ale s prytomnych se raduge mc 18. st • chrta za zagicem kdo honi korbacem, nech se mu neraduge bv 1652; -vávať sa frekv: gaudere solere: raduwáwati se pd 18. st P atpn Raduan na dolnej zemi 1252 cdsl; tpn Radowan radvaň nad dunajom 1267 vso