radosť ž
1. príjemné duševné rozpoloženie, radovanie sa: budet k potesseny syn czasto karany, po tweg wulj wiroste, z kterehož na starost budess myty radost (BV 1652); dúfanlive verím, že náš zármutek obrátí se v krátky čas v radost; (žena) nevzala sem ani jeden peníz od kupca, z jednej částky mám radost, z druhej pak zármutek (ASL 1677); protiwni sobe gsau: smych a plač, welika radost a wyskani a lkany y wzdychani (KoA 17. st); zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy, awssak od weselosti a radosti tess nemalo (ľudí) nahle pomreli (MP 1718); když nektery pekny kwet wzhledneme, ne aby sme gen tak naň pozrely gak howada, nez aby nam na mysel prissla žiwota nasseho krechkost, kratka radost a pomynutedlna weselost (PP 1734); celý dúm ssusty z radosťú, že syn, ktery umrly bywal, ožil (BlR 18. st)
L. mať (veľkú) r. v kom mať útechu, potešenie v niekom: (Pane) mám v tebe weljku radosztz, o szlávi nájvisséj jasznosztz (DŽ 1752); rodičowe radost magj, kdy gjch djtky posluchagj (Se 18. st) byť v(o) (veľkej) r-i (veľmi) sa tešiť: incendere omnibus laetitijs: w welikég radosti byti (KS 1763)
2. čo spôsobuje potešenie, dôvod potešenia: ti (dieťa) sy matkj tveg wesselost, apankovj tvemu radost (KC 1791)
F. obecanka ssalenému radost (SiN 1678) sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (o daromnom sľubovaní)
3. náb (obyč. v spojení večná r.) blaženosť večná, večný život: sudče sprawedliwi bude suditi, za zle čyneni wečnim zatraczenim, dobrich pak obdari wečnim sstestim a radostow, genž gest žiwot wečni a kralowstwi nebeske (TC 1631); (Bože) vweď nás w žiwot wečný, kde gest radost wečná (CC 1655) blaženosť
L. prijať, vziať, voviesť, priviesť do (večnej) r-i, priviesť k r-i koho vziať niekoho po smrti do neba: (veriaci) neyprwe dussy swu poručzym Panu Spasyteli memu, kteryssto werym, ze po teyto bydney zalosty mne prygme do radosti weczne (ŽILINA 1550); kdo bez hrjchu ťežkého žiwot zawre w milosti, toho Búh, gak syna swého wezme do sweg radosti (UKK 1768); (hriešnici) kdiž wykonali také hrjchúw očissťenj, do wečneg radosti králowstwá nebeského sa wewáďagú (BlR 18. st); (Bože) chran nas, a po tegto smrtelnosti priwed nas wssech do radosti (Pas 18. st); dôjsť nebeskej, večnej r-i, prísť v r. večnú, vojsť do r-i byť spasený, dostať sa do neba: mam nadieg a wyru, že po temto marnem a bydnem žiwotie dugdu wiecžneg radosti a spaseny (ŽILINA 1585); (Bože) račiž nám milostiw býti, a k sobe, w radost wečnú prjgýťi (CC 1655); ad coeli gaudia pervenere sancti: swatj nebeskych radosti dossli (WU 1750); kdo chce do radosti wegiti, musy na tomto swete znassati, mnohé vskosti trpeti (SSt 1742) dať večnú, (rajskú a nebeskú) r. komu obdarovať niekoho blaženosťou v nebi: (Pane) dag nám zde twú swatú milost a potom wečnú radost; (Boh) lotru kagýcimu wsse hrýchi odpustil, radost ragsku a nebeskú gemu dat prislybil (CC 1655)
4. náb radostná správa, novina: nyebojtze se, bo radosztz vám povém, Jesus se vám szpasitzely narodzél; i to predrahé narodzenyé andzeli zjevilyi, u tém kraju betlehemszkém, chudobnim pasztirom, kedi jím povedalyi: radosztz vám zhlasáme; povím vám radosztz velyku, se vám szpaszitzel dnyeská narodzel (HPS 1752)
5. obyč. pl zabávanie sa, veselosť, radovánky: ale postog tuto malicko, dusso od tela odstupugici, a na toto telo malicko sa podiwag, ey, toto gest to neskrocene howado, guss na gatce smrti zabite, ktereho wnuknutim tolkokrat na tance, na radosti, na obweseleni, na kratochwile nosena si (duša) bila (MK 18. st)