Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

radostný príd.

1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle

2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada

3. expr. milý, drahý, premilený (v oslovení): syn môj r.!

radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
radostný; radostne prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešenýnaradostenýnaradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechomrozradostenýrozradostnenýrozradovanýrozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkovzried.: uradostenýuradovaný: uradostené, uradované srdcerozveselenýexpr.: roztešenýpotešenývytešenývyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvárveselýšťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očamiradostnýrozjasnenýkniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličenýblažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevompolichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)


priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivýprajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojemexpr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnanévyhovujúcivhodný: vyhovujúci, vhodný terénpekný (o počasí) • šťastnýsvetlýradostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobiekladnýpozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselýrozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvárrozradovanýrozradostenýrozradostnenýnaradovanýnatešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešenákniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom životeoptimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická náladadobrýpriaznivý: dobrá, priaznivá správapríjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ránohrejivý: hrejivý pocitexpr.: jasavýplesavýiskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechomrozjasnenýkniž. rozjasanýpoet.: jasuplnýjasotný (Timrava, Kostra)expr. preradostný

p. aj naradovaný, šťastný

2. p. drahý 3, milý 1


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1


šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

radostný príd.

1. pôsobiaci, vyvolávajúci radosť, potešenie: r-á zvesť, novina; r-é chvíle; r-é prekvapenie; r-é perspektívy, r-á práca; r-á udalosť, i pren. narodenie dieťaťa;

2. expr. milý, drahý (obyč. v oslovení): Dieťa moje r-é! — Eva moja radostná! (Kuk.) Kamarát môj radostný! (Urb.) Slečna sú radostné stvorenie. (Stod.)

3. prejavujúci radosť, veselý, naradovaný: r-á tvár; Katica prichytila sa do roboty, radostná, že tak dobre obišla. (Kuk.) Ilečko hľadí pred seba a duša v ňom radostná. (Urb.)

4. vyvolaný, spôsobený radosťou, plný radosti: r. pocit; r-á pieseň, r. smiech; r. výkrik; r-á nálada; r. život; r-á pohoda (Heč.); r-é sviatky, i pren. o Vianociach; r. úžas (Vans.);

radostne prísl.: r. naladený človek;

radostnosť, -ti ž. kniž. radostný ráz niečoho: Socialistickú literatúru sovietsku preniká zvláštna radostnosť a nádejnosť. (Chorv.) Práca odmieňa sa radostnosťou. (Gab.)

Morfologický analyzátor

radostný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) radostný; (bez) radostného; (k) radostnému; (vidím) radostného; (o) radostnom; (s) radostným;

(dvaja) radostní; (bez) radostných; (k) radostným; (vidím) radostných; (o) radostných; (s) radostnými;


(jeden) radostnejší; (bez) radostnejšieho; (k) radostnejšiemu; (vidím) radostnejšieho; (o) radostnejšom; (s) radostnejším;

(štyria) radostnejší; (bez) radostnejších; (k) radostnejším; (vidím) radostnejších; (o) radostnejších; (s) radostnejšími;


(jeden) najradostnejší; (bez) najradostnejšieho; (k) najradostnejšiemu; (vidím) najradostnejšieho; (o) najradostnejšom; (s) najradostnejším;

(dvaja) najradostnejší; (bez) najradostnejších; (k) najradostnejším; (vidím) najradostnejších; (o) najradostnejších; (s) najradostnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) radostný; (bez) radostného; (k) radostnému; (vidím) radostný; (o) radostnom; (s) radostným;

(tri) radostné; (bez) radostných; (k) radostným; (vidím) radostné; (o) radostných; (s) radostnými;


(jeden) radostnejší; (bez) radostnejšieho; (k) radostnejšiemu; (vidím) radostnejší; (o) radostnejšom; (s) radostnejším;

(štyri) radostnejšie; (bez) radostnejších; (k) radostnejším; (vidím) radostnejšie; (o) radostnejších; (s) radostnejšími;


(jeden) najradostnejší; (bez) najradostnejšieho; (k) najradostnejšiemu; (vidím) najradostnejší; (o) najradostnejšom; (s) najradostnejším;

(tri) najradostnejšie; (bez) najradostnejších; (k) najradostnejším; (vidím) najradostnejšie; (o) najradostnejších; (s) najradostnejšími;


ženský rod

(jedna) radostná; (bez) radostnej; (k) radostnej; (vidím) radostnú; (o) radostnej; (s) radostnou;

(dve) radostné; (bez) radostných; (k) radostným; (vidím) radostné; (o) radostných; (s) radostnými;


(jedna) radostnejšia; (bez) radostnejšej; (k) radostnejšej; (vidím) radostnejšiu; (o) radostnejšej; (s) radostnejšou;

(tri) radostnejšie; (bez) radostnejších; (k) radostnejším; (vidím) radostnejšie; (o) radostnejších; (s) radostnejšími;


(jedna) najradostnejšia; (bez) najradostnejšej; (k) najradostnejšej; (vidím) najradostnejšiu; (o) najradostnejšej; (s) najradostnejšou;

(štyri) najradostnejšie; (bez) najradostnejších; (k) najradostnejším; (vidím) najradostnejšie; (o) najradostnejších; (s) najradostnejšími;


stredný rod

(jedno) radostné; (bez) radostného; (k) radostnému; (vidím) radostné; (o) radostnom; (s) radostným;

(dve) radostné; (bez) radostných; (k) radostným; (vidím) radostné; (o) radostných; (s) radostnými;


(jedno) radostnejšie; (bez) radostnejšieho; (k) radostnejšiemu; (vidím) radostnejšie; (o) radostnejšom; (s) radostnejším;

(dve) radostnejšie; (bez) radostnejších; (k) radostnejším; (vidím) radostnejšie; (o) radostnejších; (s) radostnejšími;


(jedno) najradostnejšie; (bez) najradostnejšieho; (k) najradostnejšiemu; (vidím) najradostnejšie; (o) najradostnejšom; (s) najradostnejším;

(dve) najradostnejšie; (bez) najradostnejších; (k) najradostnejším; (vidím) najradostnejšie; (o) najradostnejších; (s) najradostnejšími;

radostný príd
1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť: tento gest čas radostný, w nemž se narodil kral ctný, otcum swatým slybený cc 1655; to jeszt chir barz radosztni, i velyké potzesenyé, se jeho (Kristovo) z mŕtvich vzstányé, jeszt nám sitkim szpasenyé hps 1752; laetus: wesely, radostnj; gaudialis: radostny ks 1763; dnes swetily gsme den radosneho narozeny welikeg kralowneg nebe y zeme ps 1782
2. vyjadrujúci, prejavujúci radosť, veselý: (veriaci) spýwaňý mé radostné obrátim w kwýleňý, až pryspege milost twá, mňe ku poťesseňý cc 1655; (rodičia) od starodawnich casov preukazovali radost z narozeni ditek, ctili skrz radostne hostini, kerstini sj 18. st; hlas radostný zpewu obrátil se w kwjlenj mik 18. st
3. plný radosti, spôsobený, vyvolaný radosťou: (Barbora Rybarska) zemdlena bolestmi a nemoczu pry puorodu, z tohoto plačzliweho vdolj do radostneho, ragskeho pribitku odešla ružomberok 1610; srdce pak záwistné, lstiwé a podwodné plesalo a bylo welice radostné, zvlášte novovercú asl 1728; (veriaci) gestliby nam wždy swjtili radostne dni, neprikročil by k tomu nikdy zaden krjž, tehda ani spasenj a radost w duchu snad by se pri nas nezplodili lka 1736; mogi rodiče skrz mne w starem wěku pokogný a radostny žiwot wedu trnava 1786
4. milý, drahý: w čom sa potessime, ditatko radostné, kdiž ta newidime, naš pribitek spustne pie 18. st;
-e prísl k 1: wolenj gest welikomoznj a milostiwj pan Cassper Illeshazius poctiwe, wesele a radostne ružomberok 1610; angele gsú spýwali, radostňe plesali cc 1655; hilare: weselo, radostňe ks 1763

Zvukové nahrávky niektorých slov

radostný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor