Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

radosť

I. -i ž.

1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.; r. zo života, z detí; smiať sa, vyskakovať od r-i

2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou; dobré jedlo bolo jeho r-ou

□ mať r. radovať sa, tešiť sa; urobiť r. potešiť

● mladosť – r., staroba – choroba; jedna r. vyj. uspokojenie

II. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu; bolo r. žiť tam

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

radosť ‑i ‑í ž. i vetná prísl.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia

radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír

tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu

výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

porov. aj výborný

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

3. p. ostro 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

radosť, -ti ž.

1. duševný stav vyvolaný niečím príjemným, pocit prejavujúci sa veselosťou, dobrou náladou, radovanie sa (op. žalosť, žiaľ): veľká, úprimná, neslýchaná, nečakaná r.; mať r. z detí, z práce, zo života; r. z pohybu; mať z niečoho detskú r. tešiť sa ako dieťa; nachádzať r. v niečom, v niekom; spôsobiť, urobiť, spraviť, dopriať niekomu r.; pokaziť niekomu r.; robiť niečo niekomu pre (na) r.; dočkať sa r-i z niekoho, z niečoho; s r-ou niečo urobiť, vykonať ap. ochotne, rád; Pracoval pre čistú radosť z tvorivej práce. (Jes-á) V návale radosti som zabudol na svoju dôstojnosť. (Jes-á); výbuch r-i; naplniť niekoho radosťou (Tim.) potešiť ho; Bolo po radosti, keď vyšiel von. (Taj.) (A) máš (máme, je) po radosti! výraz sklamania, keď sa niečo nesplní, nepodarí; plakať, skákať, plesať od r-i veľmi sa tešiť; mať niečo (len tak) pre r.; srdce mu poskočilo od r-i veľmi sa potešil; Srdce mu plesalo radosťou (Kuk.) veľmi sa tešil; skoro zošalel od radosti veľmi sa radoval; Tvár mu žiarila radosťou. (Urb.) Protokolista sa usmieval a trel si ruky radosťou (Jes.) od radosti; slzy r-i; S (najväčšou) radosťou! výraz vyjadrujúci ochotu niečo urobiť. Po radosti býva žiaľ. (prísl.)

● hovor. mal ho zjesť od r-i veľmi sa mu tešil; Maj radosť! doprajem ti to, nech je po tvojom.

2. vec, osoba, činnosť ap. spôsobujúca niekomu potešenie, príčina radosti, potešenie: Dieťa bolo jej jedinou radosťou; svetské r-i radovánky; Pešo chodiť, to mu je najväčšou radosťou. (Kuk.); život plný r-í (Pláv.); deti užívajú r-i zimy, prázdnin; r-i detstva (Ondr.); Mladosť -radosť, staroba — choroba. (porek.)

3. v niektorých spojeniach sa blíži príslovke a vyjadruje spokojnosť, obdiv, ocenenie: jedna r., (až) milá r., až (že len) r.; r. pozrieť, počúvať; r. bolo žiť, pracovať; Takých halušiek navarím — jedna radosť! (Urb.) Chlapec sa tak chytil, že len radosť! (Taj.) veľmi dobre;

radôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr. nenáročná, malá radosť, radosť z maličkosti: Nenávistník každú radôstku zamútil na žiaľ. (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

radosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) radosť; (bez) radosti; (k) radosti; (vidím) radosť; (hej) radosť!; (o) radosti; (s) radosťou;

(štyri) radosti; (bez) radostí; (k) radostiam; (vidím) radosti; (hej) radosti!; (o) radostiach; (s) radosťami;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

radosť ž
1. príjemné duševné rozpoloženie, radovanie sa: budet k potesseny syn czasto karany, po tweg wulj wiroste, z kterehož na starost budess myty radost bv 1652; dúfanlive verím, že náš zármutek obrátí se v krátky čas v radost; (žena) nevzala sem ani jeden peníz od kupca, z jednej částky mám radost, z druhej pak zármutek asl 1677; protiwni sobe gsau: smych a plač, welika radost a wyskani a lkany y wzdychani koa 17. st; zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy, awssak od weselosti a radosti tess nemalo (ľudí) nahle pomreli mp 1718; když nektery pekny kwet wzhledneme, ne aby sme gen tak naň pozrely gak howada, nez aby nam na mysel prissla žiwota nasseho krechkost, kratka radost a pomynutedlna weselost pp 1734; celý dúm ssusty z radosťú, že syn, ktery umrly bywal, ožil blr 18. st
o mať (veľkú) r. v kom mať útechu, potešenie v niekom: (Pane) mám v tebe weljku radosztz, o szlávi nájvisséj jasznosztz dž 1752; rodičowe radost magj, kdy gjch djtky posluchagj se 18. st byť v(o) (veľkej) r-i (veľmi) sa tešiť: incendere omnibus laetitijs: w welikég radosti byti ks 1763
2. čo spôsobuje potešenie, dôvod potešenia: ti (dieťa) sy matkj tveg wesselost, apankovj tvemu radost kc 1791
• obecanka ssalenému radost sin 1678 sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (o daromnom sľubovaní)
3. náb (obyč. v spojení večná r.) blaženosť večná, večný život: sudče sprawedliwi bude suditi, za zle čyneni wečnim zatraczenim, dobrich pak obdari wečnim sstestim a radostow, genž gest žiwot wečni a kralowstwi nebeske tc 1631; (Bože) vweď nás w žiwot wečný, kde gest radost wečná cc 1655 blaženosť
o prijať, vziať, voviesť, priviesť do (večnej) r-i, priviesť k r-i koho vziať niekoho po smrti do neba: (veriaci) neyprwe dussy swu poručzym Panu Spasyteli memu, kteryssto werym, ze po teyto bydney zalosty mne prygme do radosti weczne žilina 1550; kdo bez hrjchu ťežkého žiwot zawre w milosti, toho Búh, gak syna swého wezme do sweg radosti ukk 1768; (hriešnici) kdiž wykonali také hrjchúw očissťenj, do wečneg radosti králowstwá nebeského sa wewáďagú blr 18. st; (Bože) chran nas, a po tegto smrtelnosti priwed nas wssech do radosti pas 18. st; dôjsť nebeskej, večnej r-i, prísť v r. večnú, vojsť do r-i byť spasený, dostať sa do neba: mam nadieg a wyru, že po temto marnem a bydnem žiwotie dugdu wiecžneg radosti a spaseny žilina 1585; (Bože) račiž nám milostiw býti, a k sobe, w radost wečnú prjgýťi cc 1655; ad coeli gaudia pervenere sancti: swatj nebeskych radosti dossli wu 1750; kdo chce do radosti wegiti, musy na tomto swete znassati, mnohé vskosti trpeti sst 1742 dať večnú, (rajskú a nebeskú) r. komu obdarovať niekoho blaženosťou v nebi: (Pane) dag nám zde twú swatú milost a potom wečnú radost; (Boh) lotru kagýcimu wsse hrýchi odpustil, radost ragsku a nebeskú gemu dat prislybil cc 1655
4. náb radostná správa, novina: nyebojtze se, bo radosztz vám povém, Jesus se vám szpasitzely narodzél; i to predrahé narodzenyé andzeli zjevilyi, u tém kraju betlehemszkém, chudobnim pasztirom, kedi jím povedalyi: radosztz vám zhlasáme; povím vám radosztz velyku, se vám szpaszitzel dnyeská narodzel hps 1752
5. obyč. pl zabávanie sa, veselosť, radovánky: ale postog tuto malicko, dusso od tela odstupugici, a na toto telo malicko sa podiwag, ey, toto gest to neskrocene howado, guss na gatce smrti zabite, ktereho wnuknutim tolkokrat na tance, na radosti, na obweseleni, na kratochwile nosena si (duša) bila mk 18. st