radno vetná prísl. vyj. potrebu, vhodnosť ap. konať pripojený dej, hodno: nebolo r. ta ísť
radno p. treba
treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebné • žiada sa • načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor • radno: radno sa nad tým zamyslieť • nár.: nadbe • nadobno
radno vetná prísl. je (nie je) radno (s neurč. i so spoj. aby) je (nie je) vhodné, potrebné, žiadúce, prospešné niečo urobiť, aby sa urobilo (v zápore i neradno): Je vo všeobecnom záujme radno a nevyhnutne silne vystúpiť. (Vaj.) Bolo radno a výhodno, aby Büky nejakým činom ospravedlnil protekciu. (Vaj.) Priečiť sa nebolo radno. (Ráz.-Mart.)