radlica -e -líc ž. zaostrená časť náradia, ktorou sa obracia pôda: buldozérová r.;
radlička -y -čiek ž. zdrob.
radlica -ce -líc ž.
čerieslo časť pluhu • krájadlo • radlica
radlica p. čerieslo
radlica, -e, -líc ž. poľnohosp. ostrá oceľová doska al. rozšírený hrot na náradiach, ktorými sa orie, podberá al. rozhŕňa zem, lemeš: r. pluhu; dlátová r.;
radlicový, star. i radličný príd.: r. uhol;
radlička, -y, -čiek ž. zdrob. malá radlica na špeciálnych kultivátoroch: lúpacie r-y;
radličkový príd.: r-é brány majúce miesto klinov sústavu radličiek
radlica ž časť náradia (na pluhu) na obracanie pôdy pri oraní: vomis, vomer: radlice (VTL 1679); vomer: radlica (NP 17. st); (Boh) y položj súd mezy mnohym lidom a tréstat bude národi sylné až do času dluhého: y posekagú meče swé y radlice pluhowé (KB 1757); aratrum symplex: radlica; dentale: pluhowá pata, násad, radlica; vomer: radlica, pluhowé krogjdlo (KS 1763); -ička dem: voma: radlice, rádlo, radlička (PD 18. st)