Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

radiť¹ nedok.

1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu

2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov; r-l mu, aby prestal piť;

opak. radievať -a

// radiť sa¹

1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu

2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;

opak. radievať sa

radiť² nedok.

1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice

2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov

// radiť sa²:

1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého

2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

radiť ‑í ‑ia nedok.; radiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov

radiť sa p. diskutovať, pýtať sa 2

radiť¹ poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života • dávať návrhy • navrhovať • odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť • narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat • pren.: šepkať • šeptať • šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci • našepkávať • našeptávať • našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia • napovedať • navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal • zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?

radiť² usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupu • zoskupovať • grupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa veku • zaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkov • rovnať • zarovnávať • vyrovnávať • narovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličke • začleňovať • včleňovať • vraďovať • zatrieďovať • zadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávom • hovor. zapájať • zried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepších • reťaziť • nadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky

zasadať 1. konať schôdzku, zasadnutie, poradu, zhromaždenie; zúčastňovať sa na schôdzke a pod. • mať schôdzu • mať schôdzku • mať zasadnutie • mať poradu: parlament dnes zasadá, má zasadnutie; riaditelia majú pravidelnú schôdz(k)u, poradu • hovor.: schôdzkovať • schôdzovať (často s negatívnym hodnotením): celý deň iba schôdzkujú a robota nikde • radiť sa (na porade): predstavenstvo sa radilo do neskorej noci • hovor. sedieť: výbor sedí už dve hodiny

2. začať zaujímať sedaciu polohu • sadať si • usádzať sa • usadzovať sa: zasadať, sadať si k stolu; práve sa usádzali, usadzovali k obedu • expr.: uvelebovať sa • usalašovať sa (pohodlne, s pôžitkom)

porov. aj sadnúť (si) 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

radiť, -í, -ia dok. (koho, čo do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) včleniť, začleniť, zaradiť: v. pojem do sústavy (pojmov); v. niekoho al. niečo do kategórie; (Položky) sa vradia do rubriky strát. (Kuk.) Vradili ich (chlapcov) medzi vojakov. (Ráz.);

nedok. vraďovať, -uje, -ujú

|| vradiť sa (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) včleniť sa, začleniť sa, zaradiť sa: Vradila sa do zástupu žien. (Jil.) Mohla sa rovno medzi ne (dievčatá) vradiť. (Žáry);

nedok. vraďovať sa

radiť¹, -í, -ia nedok.

1. (komu i bezpredm.) poskytovať, dávať radu, rady, ponaučenia, pokyny: dobre, zle niekomu r.; starý profesor, ktorý svojim žiakom radil vo všetkých situáciách (Vám.); Dobre vám chcem, keď vám radím: ste mladí, nepite! (Ondr.) Prišiel do dediny nový učiteľ: učil, radil. (Taj.)

2. (čo komu, čo, koho, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) navrhovať, odporúčať: Čokoľvek kto radil, všetko urobili. (Kuk.) Doktor radil každému slnečný kúpeľ. (Jes.) Nahovárali ho, aby sa oženil a radili mu istú Prešovčanku. (Záb.) Doktorov radia nesmele, tí zas radia kúpele. (Jes.) Jaroslav radil, aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Odísť mu i tak radí každý. (Tim.) Vypáliť dýzne, a bude — radil Grnáč. (Hor.) To by som ti neradil! Nerob to!;

opak. radievať, -a, -ajú;

dok. poradiť

|| radiť sa¹

1. (o čom, s kým i bezpredm.) vymieňať si názory, rady, mať poradu o niečom: Začali sa radiť o veci. (Urb.) Radil sa so ženou ohľadom detí. (Taj.) Výborníci sa ticho radili. (Heč.) Radili sa, čo s chlapcom začať. (Kal.) Radili sa medzi sebou.

● Kto sa radí, nezavadí (porek.) poradiť sa je prospešné, často uchráni pred chybou, omylom.

2. (koho) pýtať , žiadať od niekoho radu, pokyn, poučenie: Radili sa ma, či neviem o nejakom (sluhovi). (Kuk.) Ľudí sa raď a rozumu sa drž. (prísl.);

opak. radievať sa;

dok. poradiť sa

radiť², -í, -ia nedok.

1. (čo, zried. i koho) podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať do nejakého útvaru, radu, klásť vedľa seba: Radil k sebe náhodné myšlienky. (Urb.) Radil ich (slová) akoby v jednu reťaz. (Jil.); lingv. radenie foném; aut. radenie rýchlostí menenie rýchlostí pomocou rýchlostnej skrine;

2. kniž. (koho, čo kam) dávať niekoho, niečo do nejakého celku, do nejakej kategórie, zaraďovať, začleňovať: komfortná chata, ktorú vraj možno radiť do kategórie horských hotelov (Bedn.);

dok. k 1 zoradiť, priradiť, k 2 zaradiť

|| radiť sa²

1. podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať sa do nejakého tvaru, radu: (Udalosti) sa radili k sebe. (Urb.) Radíme sa okolo stola podľa veľkosti. (Al.)

2. kniž. zaraďovať sa, začleňovať sa do nejakého celku, do nejakej kategórie: torzo diela básnika radiace sa čestne medzi diela literatúry (Chorv.)

Morfologický analyzátor

radiť nedokonavé sloveso
(ja) radím VKesa+; (ty) radíš VKesb+; (on, ona, ono) radí VKesc+; (my) radíme VKepa+; (vy) radíte VKepb+; (oni, ony) radia VKepc+;

(ja som, ty si, on) radil VLesam+; (ona) radila VLesaf+; (ono) radilo VLesan+; (oni, ony) radili VLepah+;
(ty) raď! VMesb+; (my) raďme! VMepa+; (vy) raďte! VMepb+;
(nejako) radiac VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

radiť ndk
1. komu dávať radu niekomu: lide dobry su nam radili, abychme tu wiecz na dobre lidi spustili a my sme to vcynili varín 1485; ya sem wam ne zle radyl, czo sem radyl, aby ste swe weczy dokonalj nováky 1564; naklonnosti nasleduge li kdo a obracuge se li k Bohu, ach, gak dobre sobe radj sp 1696; nagpoboznegssa Sara welmi opatrne a mudré raddila Abrahamowi, manzelowi swemu, když este ziw bil, abi toho nesslechetneho Yzmaela z domu sweho wihnal ms 1758; consilium do, affero: raddjm; svadeo: radjm, raddu dáwám; dissvadeo: neradjm, ráddu nedáwám ks 1763
o neprigimeg radj, gestli blazen rady bv 1652
2. čo komu navrhovať, odporúčať niekomu niečo: take mi miesta hornie radi, abich s nimi nicz nepoczinal zvolen 1451; ya wam to radym, y prossim, ze by ste to vczynyly plaveč 1456; (žena) do zauffánj od toho, kterýž gj cyzoložstwj radil, přiwedena, whodila se do řeky a zatopila spo 1691; ty pak prostredky k spasenj gsu gistegssy, kterých vžwati radj prawý rozum spa 1716; to ti raddi kazatel a slowa boskeho rosiwatel, to ti raddja rodičowe, pritele ms 1749; ponewac swine husenicze radi žeru a lachko od nich kapu, radim ti do napoga gegich koren angelikowy močit pr 18. st;
-ievať [-ív-] frekv k 1: ten tebe k prospechu nikdi neradďíwá, kdo w hnewe gest s tebú be 1794;
r. sa ndk
1. s kým vymieňať si názory s niekým, mať poradu o niečom: muog mily pane otcze, bez was nicz nechticze vczyniti, s wami se radim, czo by ya cziniti gmiel orava 1539; bez meskey wuoly (Greguš) wino dawal a mesta se neradil l. mikuláš 1579; consulo: radim se as 1728; captare consilium: raditi se; consilio: radjm se, ráddu berem, ráddu dáwám ks 1763
2. koho, (čoho) žiadať od niekoho radu, poučenie: centurio nedissputowal se swym rozumem, neradil se tela sweho a krwe swe sp 1696; nektery wogensky mladenecz prissel k bohini wedomosti, radice a pitagice se geg, gake bi sstesti we wogne mel ms 1758; consulor: ráďďa sa mňa, ode mňa ráddu berú; loco operam: ráddu berem, radjm se ňekoho ks 1763; w wecách ťažssych lepssy gest raditi se skusenych blr 18. st