Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

radiť¹ nedok.

1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu

2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov; r-l mu, aby prestal piť;

opak. radievať -a

// radiť sa¹

1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu

2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;

opak. radievať sa

radiť² nedok.

1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice

2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov

// radiť sa²:

1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého

2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom

radiť radí radia raď! radil radiac radiaci radenie nedok. (dávať radu)

radiť radí radia raď! radil radiac radiaci radený radenie nedok. (zaraďovať)

radiť sa radí sa radia sa raď sa! radil sa radiac sa radiaci sa radenie sa nedok.

radiť, -í, -ia dok. (koho, čo do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) včleniť, začleniť, zaradiť: v. pojem do sústavy (pojmov); v. niekoho al. niečo do kategórie; (Položky) sa vradia do rubriky strát. (Kuk.) Vradili ich (chlapcov) medzi vojakov. (Ráz.);

nedok. vraďovať, -uje, -ujú

|| vradiť sa (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) včleniť sa, začleniť sa, zaradiť sa: Vradila sa do zástupu žien. (Jil.) Mohla sa rovno medzi ne (dievčatá) vradiť. (Žáry);

nedok. vraďovať sa

radiť¹, -í, -ia nedok.

1. (komu i bezpredm.) poskytovať, dávať radu, rady, ponaučenia, pokyny: dobre, zle niekomu r.; starý profesor, ktorý svojim žiakom radil vo všetkých situáciách (Vám.); Dobre vám chcem, keď vám radím: ste mladí, nepite! (Ondr.) Prišiel do dediny nový učiteľ: učil, radil. (Taj.)

2. (čo komu, čo, koho, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) navrhovať, odporúčať: Čokoľvek kto radil, všetko urobili. (Kuk.) Doktor radil každému slnečný kúpeľ. (Jes.) Nahovárali ho, aby sa oženil a radili mu istú Prešovčanku. (Záb.) Doktorov radia nesmele, tí zas radia kúpele. (Jes.) Jaroslav radil, aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Odísť mu i tak radí každý. (Tim.) Vypáliť dýzne, a bude — radil Grnáč. (Hor.) To by som ti neradil! Nerob to!;

opak. radievať, -a, -ajú;

dok. poradiť

|| radiť sa¹

1. (o čom, s kým i bezpredm.) vymieňať si názory, rady, mať poradu o niečom: Začali sa radiť o veci. (Urb.) Radil sa so ženou ohľadom detí. (Taj.) Výborníci sa ticho radili. (Heč.) Radili sa, čo s chlapcom začať. (Kal.) Radili sa medzi sebou.

● Kto sa radí, nezavadí (porek.) poradiť sa je prospešné, často uchráni pred chybou, omylom.

2. (koho) pýtať , žiadať od niekoho radu, pokyn, poučenie: Radili sa ma, či neviem o nejakom (sluhovi). (Kuk.) Ľudí sa raď a rozumu sa drž. (prísl.);

opak. radievať sa;

dok. poradiť sa

radiť², -í, -ia nedok.

1. (čo, zried. i koho) podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať do nejakého útvaru, radu, klásť vedľa seba: Radil k sebe náhodné myšlienky. (Urb.) Radil ich (slová) akoby v jednu reťaz. (Jil.); lingv. radenie foném; aut. radenie rýchlostí menenie rýchlostí pomocou rýchlostnej skrine;

2. kniž. (koho, čo kam) dávať niekoho, niečo do nejakého celku, do nejakej kategórie, zaraďovať, začleňovať: komfortná chata, ktorú vraj možno radiť do kategórie horských hotelov (Bedn.);

dok. k 1 zoradiť, priradiť, k 2 zaradiť

|| radiť sa²

1. podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať sa do nejakého tvaru, radu: (Udalosti) sa radili k sebe. (Urb.) Radíme sa okolo stola podľa veľkosti. (Al.)

2. kniž. zaraďovať sa, začleňovať sa do nejakého celku, do nejakej kategórie: torzo diela básnika radiace sa čestne medzi diela literatúry (Chorv.)

radiť ndk
1. komu dávať radu niekomu: lide dobry su nam radili, abychme tu wiecz na dobre lidi spustili a my sme to vcynili (VARÍN 1485); ya sem wam ne zle radyl, czo sem radyl, aby ste swe weczy dokonalj (NOVÁKY 1564); naklonnosti nasleduge li kdo a obracuge se li k Bohu, ach, gak dobre sobe radj (SP 1696); nagpoboznegssa Sara welmi opatrne a mudré raddila Abrahamowi, manzelowi swemu, když este ziw bil, abi toho nesslechetneho Yzmaela z domu sweho wihnal (MS 1758); consilium do, affero: raddjm; svadeo: radjm, raddu dáwám; dissvadeo: neradjm, ráddu nedáwám (KS 1763)
L. neprigimeg radj, gestli blazen rady (BV 1652)
2. čo komu navrhovať, odporúčať niekomu niečo: take mi miesta hornie radi, abich s nimi nicz nepoczinal (ZVOLEN 1451); ya wam to radym, y prossim, ze by ste to vczynyly (PLAVEČ 1456); (žena) do zauffánj od toho, kterýž gj cyzoložstwj radil, přiwedena, whodila se do řeky a zatopila (SPo 1691); ty pak prostredky k spasenj gsu gistegssy, kterých vžwati radj prawý rozum (SPa 1716); to ti raddi kazatel a slowa boskeho rosiwatel, to ti raddja rodičowe, pritele (MS 1749); ponewac swine husenicze radi žeru a lachko od nich kapu, radim ti do napoga gegich koren angelikowy močit (PR 18. st); -ievať [-ív-] frekv k 1: ten tebe k prospechu nikdi neradďíwá, kdo w hnewe gest s tebú (BE 1794); r. sa ndk
1. s kým vymieňať si názory s niekým, mať poradu o niečom: muog mily pane otcze, bez was nicz nechticze vczyniti, s wami se radim, czo by ya cziniti gmiel (ORAVA 1539); bez meskey wuoly (Greguš) wino dawal a mesta se neradil (L. MIKULÁŠ 1579); consulo: radim se (AS 1728); captare consilium: raditi se; consilio: radjm se, ráddu berem, ráddu dáwám (KS 1763)
2. koho, (čoho) žiadať od niekoho radu, poučenie: centurio nedissputowal se swym rozumem, neradil se tela sweho a krwe swe (SP 1696); nektery wogensky mladenecz prissel k bohini wedomosti, radice a pitagice se geg, gake bi sstesti we wogne mel (MS 1758); consulor: ráďďa sa mňa, ode mňa ráddu berú; loco operam: ráddu berem, radjm se ňekoho (KS 1763); w wecách ťažssych lepssy gest raditi se skusenych (BlR 18. st)