radca, radec m
1. kto dáva rady, poradca: ach, zanedbale swědomy, radce zlostny! sk 1697; advocatus: rádce, prisudu primluwce wu 1750; sv. Jozef bil syna božiho Krysta bedliwim strazcem a geho na zemy opatrnym radcem ms 1758; consiliarius: radec, radny prjtel, poradec; a consiliis: ráddce, neb poraddce ks 1763; consiliarius: radce ap 1771; o, hrissniku, sem-ly tebe dobry radca, prigmi radu mu mik 18. st
2. vyšší úradník, úradný poradca: pan Mikulass Palfj, Geho Milosti cysarské radce, žiwot swúg gest dokonal ružomberok 1600; Alexander Weliki, kdiž bil opily, do takoweho hnewu upadol, že negprednegssich swich radczow Clitona a Parmenona mečem probodol tc 1631; o Nabuzardanowy, krale Nabuchodonozora negwissem radcowy geho wogska prednassagu, ze gak opanowal mesto Jeruzalem, ngelen chram Pane wirabowal, ale ho y zapalil ms 1758; areopagitae: radcowe ld 18. st