Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

rada -y rád ž.

1. návod na konanie, poučenie, odporúčanie: priateľská, otcovská, praktická r.; požiadať niekoho o r-u

2. rozhovor, pri kt. niekto niekomu radí al. sa radia viacerí: ísť na r-u k priateľke

3. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán istej inštitúcie, organizácie: redakčná r. časopisu; vedecká r. fakulty; Národná r. Slovenskej republiky ústavodarný a zákonodarný orgán SR; R. Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie; R. ministrov Poľskej republiky vláda; R. vzájomnej hospodárskej pomoci v min. organizácia pre hosp. spoluprácu soc. krajín; R. bezpečnosti vedúci orgán OSN

dať r-u poradiť; dávať r-y radiť

dobrá r. nad zlato; komu niet r-y, tomu niet pomoci; vedieť si (s niečím, s niekým) r-y vedieť, čo robiť; nevie si r-y je bezradný; niet mu r-y nedá si pomôcť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rada ‑y rád ž. (poučenie)
rád, rada, rado mn. m. živ. radi, m. neživ., ž. a s. rady radšej iba N príd., obyč. v platnosti prísl.

návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukciípokyn: pridržiavať sa pokynovpoučenieponaučenie: priložiť poučenie, ponaučeniesmernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosťdirektíva: plniť direktívyrada: požiadať niekoho o radupredpisreceptzastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept

p. aj smernica


rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenieponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenienaučenie: užitočné naučenieodporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľanávod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodutip (dobrá rada): dať niekomu tipinštrukcia: konať podľa inštrukciíinštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisukolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministrakonzílium (skupina poradcov): lekárske konzíliumvýbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výborugrémium: grémium riaditeľa

3. p. schôdzka 1


schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


výbor 1. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku, ktorí tento celok zastupujú a vedú: výbor spolku, spoločnosti, stranypredstavenstvo: predstavenstvo družstvarada: redakčná radakniž. komitét: Medzinárodný komitét slavistov

2. p. výber 2


zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zborkonzílium (poradný zbor): lekárske konzíliumkolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministrarada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisugrémium: grémium technikovlégia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zborsúbor: tanečný súborteleso: hudobné telesoansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemblezastar. korpus: spevácky korpus

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rada, -y, rád ž.

1. pokyn, návod, ponaučenie, obyč. priateľské: dobrá, múdra, osvedčená, praktická r.; dať, dávať, prijať, poslúchnuť r-u; poslúžiť, pomôcť (dobrou) r-ou; robiť, konať podľa niečej r-y; hovor. držať sa niečej r-y; požiadať niekoho o radu, obrátiť sa k niekomu, na niekoho o r-u; chodiť, prísť k niekomu na (o) r-u; otcovská, materinská, priateľská r. a) ponaučenie od otca, matky, priateľa; b) dobre mienené, úprimné ponaučenie; Nakúpili (obrazy) na radu svojich kuriérov. (Jes-á) Dobrá rada nad zlato (prísl.) je veľmi cenná.

vedieť si r-y, dať si r-y (s niekým, s niečím) vedieť, čo robiť, vedieť si poradiť (s niekým, s niečím); niet mu r-y nedá si poradiť, pomôcť; Komu niet rady, tomu niet pomoci (prísl.) kto nechce prijať radu, tomu nemožno pomôcť. Dobrá rada stojí groš a planá dva (porek.) keď niekomu dobre poradia, má z toho osoh, zlá rada prináša škodu.

2. výbor, sbor, orgán, ktorý má na starosti, ktorý prerokúva určité záležitosti: dozorná, revízna r.; závodná r. orgán zastupujúci zamestnancov (u nás dnes závodný výbor ROH); dielenská r. (dnes dielenský výbor); správna r. (v kapit. hosp.) orgán akciových spoločností rozhodujúci o dôležitých podnikových (napr. finančných) veciach; redakčná r.; Slovenská národná r. národný orgán štátnej moci a správy na Slovensku; Bezpečnostná r. orgán pre medzinárodnú bezpečnosť; Svetová r. mieru najvyšší orgán hnutia obrancov mieru; rada ministrov (v niektorých štátoch, napr. v SSSR) sbor ministrov, vláda; ministerská r. vláda, sbor ministrov v niektorých štátoch; Slovenská republika rád prvý pokus o diktatúru proletariátu na území Slovenska (r. 1919); kráľovská r. kráľovský poradný sbor; hovor. rodinná r. príbuzenstvo rozhodujúce o rodinných záležitostiach: Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) združenie socialistických štátov na hospodárskej základni za účelom deľby práce: O čom máte radu, vzácne dámy? (Tim.) Na radnom dome kráľ Matiáš drží radu. (Kal.)

ani do rady, ani do vady o človeku, s ktorým sa nemožno nijako dohodnúť; Po rade páni múdri bývajú (prísl.) keď sa človek poradí, zmúdrie.

Morfologický analyzátor

rada podstatné meno, ženský rod

(jedna) rada; (bez) rady; (k) rade; (vidím) radu; (o) rade; (s) radou;

(dve) rady; (bez) rád; (k) radám; (vidím) rady; (o) radách; (s) radami;


rád prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) rád;

(štyria) radi;


(jeden) radšej;

(traja) radšej;


(jeden) najradšej;

(štyria) najradšej;


mužský rod, neživotné

(jeden) rád;

(dva) rady;


(jeden) radšej;

(tri) radšej;


(jeden) najradšej;

(štyri) najradšej;


ženský rod

(jedna) rada;

(dve) rady;


(jedna) radšej;

(tri) radšej;


(jedna) najradšej;

(štyri) najradšej;


stredný rod

(jedno) rado;

(tri) rady;


(jedno) radšej;

(štyri) radšej;


(jedno) najradšej;

(dve) najradšej;

rada1 p.
rad


rada2 ž
1. porada: consilia tuta quae tacita: čjm tagnegssj raddy, tym dalssj od zrady sin 1678; consilium: rádda, porádda; apolectorium: rádda společná, tagemná; intimum consilium: tagná rádda ks 1763
o zavrieť r-u dohodnúť sa: společnj raddu sme zawreli že gestlyže by nektera (zo žien) zas zwady obnowila, ma wladu pan rychtar wzyti martin 1612; držať, skladať r-u radiť sa: bratry Jozefa w nenáwist wzali a proti nemu radu skládali, aby ho zabili cob 17. st; pred cuzym nedrž ráddu kb 1757; starssy z lidu wespolek zhromazdeny mezi sebu o ulapenem Jezissy raddu drzali cq 1783 vziať r-u poradiť sa: my radu mezi sebu vzali, aby na nas lechčejši padlo, za urbarsky jeden den dva dni cugom robic me podvolili dubovica 1785 lp
• po rade y po rakossy bywagj pani mudregssy keď sa človek poradí, zmúdrie; chcess li byť bez wady, nečiň nic bez raddy sin 1678 poraď sa
2. poučenie, odporúčanie, poradenie, ponaučenie: ó, werny kresťane, twé náboženstwo všetko stane, ač milost božie tebe odstúpi a škaredy diabel k tobě pristúpi, proto jest má k tomu rada, ješče každý wás nesada asl 14. st; syn zenu puoyme wedle rady otcze sweho žk 1473; gestly kdo potrebuge raddy, porad mu kob 1666; raddú wždicki od mudrého wyhledáwag kb 1757; dokawad Adam neposluchal raddy sweg manželky Ewy, nezhressil sq 1781
o dávať, dať r-u komu radiť, poradiť niekomu: wlk mne tú radu dal, že sem sy babu wzal, ga tú flintu nabigu a tú babu zabigu sns 1786; zawistliwy ďabel čloweku ráddu dáwa, aby se wysse syli postil blr 18. st; dať si r-y poradiť si: Zuzanna wieku nedospeleho, sama sobie rady dati nemuoze žilina 1594; my ubohi lide v tyto tvrde časy nevime sobe jakovej rady dati v našej velikej chudobe kolačín 1637 lp
• stary swogu radu cžiny mladim zwadu mladí neradi počúvajú rady starších; co pred sebe vzít máš, pilne rozvážiš včas, dobrej rade místo dej pred činom sa poraď bv 1652; kdo zlu raddu proti bližnim čini aneb dawa, to zle, čo chce ginym činit, sam sobe dostawa gv 1755 kto druhému jamu kope, sám do nej padne; bárs Cicero svedčí, neni wždicki prawda, že v starích bívá vtip, rozum a radda br 1785 nie každá staroba je automaticky múdra
3. prikázanie: swatý otec Frantissek usilowal se, aby wsseckni rady ewangelicke dokonale zachowal spo 1690; w katechjsmoch wyučuge se o ewangelických radách trnava 1702; což gsu raddy ewangelické? tri znamenité ctnosti, které nám Krystus radi: dobrowolná chudoba; vstavičná čistota; poslussenstwj pod gedným duchownjm wrchnjm ukk 1768
4. poradný zbor, úrad, zhromaždenie: my, Martin ffoyt, y wsseczka rada miesta zilinskeho, wyznawame wssem, kterak byl zde mezy namy w Žiline Zander haiptmanem; nema žadny čzlowiek nesmyslny w radu wstupiti žk 1454; 1473; richtarz y cztna rada kralowskeho miesta Sstzewnitze porozumely dnes, y take predtym, obegj strany želobu, czo se tyka Schimeka Gramana b. štiavnica 1549; ja Martin Wantorka, messtenin a geden z poctiweg raddy prisazny, na wedomy dawam tento testament krupina 1683; senatus: rádda, rádnych pánúw zhromáždeni; coram senatu: pred ráddu ks 1763
o krajná, kráľovská, cisársko-kráľovská r.; predná, obecná r.; komisárska r.; spoločná r.; dvorská r. poradný zbor kráľa, obce, dvora, ap.: (v Prešporku) komora prednj králowská a rada kragnj, ktereg hlawa palatyn krp 1760; consulatus: konssalsky úrad, predny rádda; recuperatorium judicium: komisya, rádda komisárská; synedria: rádda obecny ks 1763; consilium aulicum: dworska radda ml 1779
• kdo rozum nema, nech w radde neseda bv 1652 o múdrosti


rad m,
rada ž
1. viac jednotlivcov al. vecí zoradených, usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba, poradie: pryamuw s perlamy na gednu suknu we dwa rady praznov 1630; litér skladač winjma ge (litery) gednu po druhé, a sklada slowa, pokud bude rad, ten klade do tablycy, pokud bude strana op 1685; na hrdlo granatkuw spolu s perlamy zmiessanich raduw no 7 krupina 1691; welike woganske hauffy pod krasňe rozwynute zástawy do radu postawene pp 1734; exedra: posledné mjsto na posedenj, s posedlima stolicama celá rádda; phragmus: rad zubúw; extra ordinem: wen z radu ks 1763; na ulicách do pekného radu pred každý dom do rownég linagi malinowe stromki posadiss bin 1799; hned gak prichazela do stareho Budina královská uherská koruna, bylo sstyrikrát wysweteno a židowska obec stála we dwuch radach id 18. st; pren primipilaris: ktery w prednem radu kapitan byl ks 1763 na čele
2. skupina osôb al. vecí s podobnými vlastnosťami, druh: podagra na dewet rádu se delj ht 1760; naši gruntowni pani dali tento tak mizerny chotar do tretiho radu, neb klasy položiti a zapisati, který nemohol by obstat v. borové 1775; čokoliv jest dosavád z muzikantskich nástrojuv v Parísi, aneb kdekoliv jinde nalezeno a zloženo, vše to bilo poznášano, všeliké violíni prvného a druhého radu br 1785
3. poradie, poriadok: inordinatus: neusporádany do radu, do porádku neuwedeny; quotumus: koliky w rade; qvintanus: s pateho radu ks 1763; ordo: rad, poradek ml 1779
o na r. rad-radom, po sebe: spolu pigjcy wečmi locu, kdi na rad pigu kob 1666; capillum in gradus frangere: wlasy do radu skládati wu 1750 do radu, postupne r. po r.
a) za sebou, postupne: kdiž to čtenár třikrad rad porad wyslowil, nech giž mlčy bz 1749
b) stále: tu y rad po rad tak zazračny pustewnyk bedlýwe hledan byl pep 1770; bez r-u bez cieľa, bez poriadku: (Aborys) skril jest sa, dokúd tade dálég prebehli (muži) bez radu a pilnosťi polující, a tak povstanúc k lodi bežal br 1785; príde r. na koho dostane sa na poradie: mníški techdi, kdiž na ne rad diškantu neb ténora pricházil, líbezne vispevuvali br 1785

Rada_1 Rada Rada_2 Rada Rada_3 Rada
rada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) rada
G (bez) rady
D (k) rade
A (vidím) radu
L (o) rade
I (s) radou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) rady
G (bez) rád
D (k) radám
A (vidím) rady
L (o) radách
I (s) radami

Rado
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Rado
G (bez) Rada
D (k) Radovi
A (vidím) Rada
L (o) Radovi
I (s) Radom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) Radovia
G (bez) Radov
D (k) Radom
A (vidím) Radov
L (o) Radoch
I (s) Radami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RADA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 176×, celkový počet lokalít: 56, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 19×;
ZÁVADKA, okr. HUMENNÉ – 15×;
PTIČIE, okr. HUMENNÉ – 9×;
LIESKOVEC, okr. HUMENNÉ – 8×;
MAŤOVCE (obec MAŤOVSKÉ VOJKOVCE), okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 6×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 6×;
BRESTOV, okr. HUMENNÉ – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
NIŽNÝ HRUŠOV, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 4×;
...
Priezvisko ŘÁDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 2×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor