Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rád¹ -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

rádový¹ príd.

---

rad¹ -u m.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba: r. cvičencov, ľudí, domov; sedieť v druhom r-e; obranný, útočný r.

2. skupina jednotlivcov al. vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami al. tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do r-ov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní; robotnícke r-y sa upevnili; chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej zákl. látky: uránový r.; mat. aritmetický, geometrický r.

3. neurčitý, obyč. väčší počet niečoho, množstvo: r. rokov; celý r. otázok

4. poradie podľa časového al. príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na r-e; kedy príde r. na mňa? vývinový r.

● v prvom r-e príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom r-e treba zistiť ...; r. (za) r-om postupne; kniž. opustil naše r-y zomrel

---

rád² -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u; geom. útvar druhého r-u;

rádový² príd.;

rádovo prísl.

---

rad² -u m. vyššie (št.) vyznamenanie: R. bieleho dvojkríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda; udeliť niekomu r.

---

rád³

I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je; r. ta chodí, r. ich vidí; r. si vypil; ner-i to robia

2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá; v apríli r-o prší

3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal; (ne)r. by to urobil; r. by vedieť

4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť; mať r. hudbu; majú sa r-i

5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...; budem radšej, keď odídete; som r. na svete; to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

● r-o sa stalo ochotne som to urobil; čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.; majte ma r. nezáleží mi na vás

II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

III. čast.

1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali; radšej poďme!

2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

rád čast.

---

rád, rada, rado mn. m. živ. radi, m. neživ., ž. a s. rady radšej iba N príd., obyč. v platnosti prísl.

---

Rad ‑u L ‑e m.; Radčan ‑a mn. ‑ia m.; Radčanka ‑y ‑niek ž.; radský

---

rád ‑u m. (rehoľa); rádový

---

rad ‑u m. (útvar, počet, poradie; vyznamenanie)

---

rád ‑u m. (zaradenie podľa hodnoty); rádový; rádovo prísl.

rad¹ ‹l› mat., fyz. zn. pre radián

---

rad² -u m. ‹skr. a: radiation absorption date› fyz. staršia jednotka dávky ionizujúceho žiarenia

---

---

---

---

---

---

---

rád¹, -u m. združenie ľudí viazaných sľubom, že budú žiť podľa určitých náboženských pravidiel, rehoľa: františkánsky, jezuitský, benediktínsky e.; r. templárov, r. milosrdných sestier;

rádový príd.: r. kňaz, r-á sestra; r-é pravidlá; r-é školy, majetky patriace rádu

---

rad¹, -u m.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných vedľa seba al. za sebou v jednej línii: rovný, krivý r.; r. cvičencov, ľudí, r. stromov, domov, lavíc; r. zubov; dva rady perál; domy stáli vo dva rady; sedieť v prvom rade (napr. v divadle); stať si, postaviť sa do radu; stáť v rade; hovor. r. na citróny ap. rad kupujúcich citróny ap.; r. trávy, ďateliny ap. pás pokosenej, na zemi ležiacej trávy, ďateliny ap.; vykosiť r. pás (trávy, ďateliny ap.) široký na jeden záber kosy;

tel., voj. útvar, v ktorom cvičiaci stoja vedľa seba (na rozdiel od zástupu); zovretý r. v ktorom cvičiaci stoja tesne vedľa seba; V rad nastúpiť! povel; šport., voj. útočný, obranný r.; pren.: zovreté, stmelené rady (bojovníkov, súdruhov ap.) svorne a jednotne zmýšľajúci a konajúci (bojovníci, súdruhovia ap.); zomknúť svoje rady svorne a jednotne zmýšľať a konať

● ísť, stáť v predných, prvých radoch (v prvom rade) a) byť v popredí; b) byť priekopníkmi (priekopníkom), avantgardou; žart. ísť v husom rade po jednom za sebou; stať si, postaviť sa do jedného radu s niekým stotožniť sa s niekým, zaujať rovnaké stanovisko, postaviť sa na roveň niekomu;

2. dlhá ulica s domami len na jednej strane, napr. na nábreží ap. (obyč. v názvoch ulíc): Dostojevského r. ulica v Bratislave;

3. poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled: byť na rade, prísť na r. nasledovať; je r. na niekom, na niečom; Keď prišiel rad na mňa, ujo Gajdošík mi položil ruku na plece. (Ondr.)

● v prvom rade predovšetkým, na prvom mieste; na všetko príde r. všetko sa postupne bude riešiť; za radom, rad za radom, do radu, po rade (pís. i porade) podľa poradia, postupne; zastar. rad po rad (Šolt.) stále;

4. neurčitý počet niečoho, mnoho: dlhý r. dní, rokov; r. udalostí, náhod; celý r. otázok, problémov;

5. skupina jednotlivcov al. vecí súvisiacich spolu, spojených nejakou spoločnou vlastnosťou, spoločnými záujmami al. tvoriacich nejaké osobitné spoločenstvo: patriť do radu umelcov, bojovníkov za niečo; prijať niekoho do svojich radov; vylúčiť niekoho zo svojich radov; Robotnícka trieda súdružsky prijme do svojich radov každého, kto sa dobrovoľne prihlasuje rozmnožiť jej rady. (Laz.); biol. vývinový (vývojový) r. séria členov podľa vývinových stupňov v časovej postupnosti;

bot., zool. skupina v systéme (nižšia ako trieda, vyššie ako čeľaď);

chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej základnej látky: metánový r.; mat. aritmetický, geometrický r. sled čísel usporiadaných vzostupne al. zostupne podľa určitých zásad; nekonečný r. ktorý má neobmedzený počet členov; lingv. r. vokálov; metr. metrický r. súhrn stôp istého druhu; hud. oktávový, tónový r. stupnica; poltónový r.

● opustil naše rady a) odišiel spomedzi nás, už nepatrí k nám; b) zomrel; odišiel z radov živých (Mráz) zomrel

rad³, -u m. tech. jednotka pre dávku žiarenia

---

rad², -u m. vysoké, obyč. štátne vyznamenanie spojené s odovzdaním odznaku; takýto odznak: Rád práce, Rad republiky, Rad Slovenského národného povstania, Leninov rad; udeliť niekomu rad, dekorovať, vyznamenať niekoho radom; nositeľ Radu práce; pripäť si na prsia rady;

radový² príd.: r-á stužka ktorú nosia pripätú na obleku nositelia radu (pri slávnostných príležitostiach)

---

rád², -u m.

1. mat. exponent v príslušnej mocnine desiatok: jednotky nultého, prvého, druhého atď. rádu v desatinnej sústave označenie pre jednotky, desiatky, stovky ap.;

2. geom. počet údajov , ktorými sa jednoznačne určuje poloha základného prvku v geometrickom útvare: útvar druhého rádu priamka

---

rád³, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.

1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením; s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže; rada tam chodí; rada sa pekne oblieka, nosí; neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.); r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje; r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo; zo srdca r. veľmi ochotne

● hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie); žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;

2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda; rado sa to kazí; v apríli sa počasie rado mení; Po vydaji rado sa všeličo prevráti. (Kuk.)

3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?

4. mať rád (koho, čo; niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť; mať r. hudbu, knihy; majú sa radi ľúbia sa, dobre sa znášajú; (Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia

● hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;

5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: Tí ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší; hovor. je celý r. veľmi sa teší;

6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)

rada podstatné meno, ženský rod

(jedna) rada; (bez) rady; (k) rade; (vidím) radu; (hej) rada!; (o) rade; (s) radou;

(dve) rady; (bez) rád; (k) radám; (vidím) rady; (hej) rady!; (o) radách; (s) radami;

---

radiť nedokonavé sloveso
(ja) radím VKesa+; (ty) radíš VKesb+; (on, ona, ono) radí VKesc+; (my) radíme VKepa+; (vy) radíte VKepb+; (oni, ony) radia VKepc+;

(ja som, ty si, on) radil VLesam+; (ona) radila VLesaf+; (ono) radilo VLesan+; (oni, ony) radili VLepah+;
(ty) raď! VMesb+; (my) raďme! VMepa+; (vy) raďte! VMepb+;
(nejako) radiac VHe+;

---

rad podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rad; (bez) radu; (k) radu; (vidím) rad; (hej) rad!; (o) rade; (s) radom;

(dva) rady; (bez) radov; (k) radom; (vidím) rady; (hej) rady!; (o) radoch; (s) radmi;

---

rád podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rád; (bez) rádu; (k) rádu; (vidím) rád; (hej) rád!; (o) ráde; (s) rádom;

(tri) rády; (bez) rádov; (k) rádom; (vidím) rády; (hej) rády!; (o) rádoch; (s) rádmi;

---

rád prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) rád;

(štyria) radi;

(jeden) radšej;

(dvaja) radšej;

(jeden) najradšej;

(traja) najradšej;

mužský rod, neživotné

(jeden) rád;

(štyri) rady;

(jeden) radšej;

(dva) radšej;

(jeden) najradšej;

(dva) najradšej;

ženský rod

(jedna) rada;

(dve) rady;

(jedna) radšej;

(štyri) radšej;

(jedna) najradšej;

(štyri) najradšej;

stredný rod

(jedno) rado;

(dve) rady;

(jedno) radšej;

(tri) radšej;

(jedno) najradšej;

(dve) najradšej;

rada¹ p.
rad

---

rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme žarnovica 1589; kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj bv 1652; kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj mbf 1721; (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby turiec 1754; páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili ukk 1768; imperito: rad poručim ld 18. st; černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru pr 18. st
• tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka sin 1678; homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu ks 1763; podobnj z podobnjm rád se spolčuge vp 1764 vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste hl 17. st; wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne rg 18. st; nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi pr 18. st
• nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj sin 1678; po mokrem magj čerwen rad prssj pr 18. st
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky žk 1477; ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam b. štiavnica 1598; ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo malženice 1621; aveo scire: rád bych weďel ks 1763; rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima asl 1790
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma ms 1758; aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala br 1785; já tia ze srdcza rada mam sns 1786; Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil pv 18. st
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla šimonovany 1556; rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili bielsko 1668
II.
radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal šariš 1455; tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela asl 1603; trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce kob 1666; (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli ms 1758; mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy gp 1782; koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu pr 18. st
III.
radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy bratislava 1646; radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass bv 1652; (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil krupina 1692; ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila asl 1781
P atpn Radyk v badíne 1135 cdsl; Radiszlav radislav v trenčíne 1208; tpn Radichov radošovce 1216 cdsl; Radoma 1272 vso

---

rad m,
rada ž
1. viac jednotlivcov al. vecí zoradených, usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba, poradie: pryamuw s perlamy na gednu suknu we dwa rady praznov 1630; litér skladač winjma ge (litery) gednu po druhé, a sklada slowa, pokud bude rad, ten klade do tablycy, pokud bude strana op 1685; na hrdlo granatkuw spolu s perlamy zmiessanich raduw no 7 krupina 1691; welike woganske hauffy pod krasňe rozwynute zástawy do radu postawene pp 1734; exedra: posledné mjsto na posedenj, s posedlima stolicama celá rádda; phragmus: rad zubúw; extra ordinem: wen z radu ks 1763; na ulicách do pekného radu pred každý dom do rownég linagi malinowe stromki posadiss bin 1799; hned gak prichazela do stareho Budina královská uherská koruna, bylo sstyrikrát wysweteno a židowska obec stála we dwuch radach id 18. st; pren primipilaris: ktery w prednem radu kapitan byl ks 1763 na čele
2. skupina osôb al. vecí s podobnými vlastnosťami, druh: podagra na dewet rádu se delj ht 1760; naši gruntowni pani dali tento tak mizerny chotar do tretiho radu, neb klasy položiti a zapisati, který nemohol by obstat v. borové 1775; čokoliv jest dosavád z muzikantskich nástrojuv v Parísi, aneb kdekoliv jinde nalezeno a zloženo, vše to bilo poznášano, všeliké violíni prvného a druhého radu br 1785
3. poradie, poriadok: inordinatus: neusporádany do radu, do porádku neuwedeny; quotumus: koliky w rade; qvintanus: s pateho radu ks 1763; ordo: rad, poradek ml 1779
o na r. rad-radom, po sebe: spolu pigjcy wečmi locu, kdi na rad pigu kob 1666; capillum in gradus frangere: wlasy do radu skládati wu 1750 do radu, postupne r. po r.
a) za sebou, postupne: kdiž to čtenár třikrad rad porad wyslowil, nech giž mlčy bz 1749
b) stále: tu y rad po rad tak zazračny pustewnyk bedlýwe hledan byl pep 1770; bez r-u bez cieľa, bez poriadku: (Aborys) skril jest sa, dokúd tade dálég prebehli (muži) bez radu a pilnosťi polující, a tak povstanúc k lodi bežal br 1785; príde r. na koho dostane sa na poradie: mníški techdi, kdiž na ne rad diškantu neb ténora pricházil, líbezne vispevuvali br 1785

---

rád m
1. poriadok, obyčaj, ustanovenie: y w Starem zakone Búh byl hlawa sinagogj židowskeg, wssak Buh predstawil gj Arona za hlawu a kneze negwissiho, a ten rad trwal až do posledniho tp 1691; series: rád, porádek; series vitae: žiwota rádi ks 1763; pobózny kňezi y take mnjssi a mnjsski swúg rád a ustanoweňá zachowáwati se usylugú blr 18. st
2. hodnosť, stav, rod, postavenie: swedectwj datj prosyme wšech y gedneho každeho, podle stawu a řadu, uctiwe a laskawe mv 1676; wstupowal Isaak wisse a wisse, rozmahal se wice a wice, dokawad welmy welikim nezostal, ne podle tiela, ne w marnich dostatkoch zemskich, ne w negakich hodnostiach a radoch swetskich, než w rozličnich ctnostiach kt 1753; castus: rád cyrkewny ks 1763
3. stav, rehoľa, bratstvo: pritomny budu pri tom poslednem sudu strasslýwem sprawcowe cirkewny, papežowe, farary, spowedlnicý, wsselikeho rádu zakonicy sk 1697; (cirkev katolícka) wyzdwjhuge wsseliké duchovné rády, reholy, bratrstwá ia 1708; wssecek rád (bratov menších) powinnen gest činiti poslussnost y vctiwost pánu papežj y rimskeg cýrkwi rb 1713; capitulum ordinis: mjsto, kde se negakého rádu reholnjckého udy wespolek scházegj; religionem ingressus est: do rádu, rehole wstúpil wu 1750; clerus: knezsky rád, staw duchowny; ordo eqvestris: konycky rád ks 1763; sám minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prigjmati prv 1767

---

radnej p.
rád

---

radšej p.
rád

rád Rad_1 Rád_1 Rad_2 Rád_2 Rád_3 Rád_4

rada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	rada
G	(bez)	rady
D	(k)	rade
A	(vidím)	radu
L	(o)	rade
I	(s)	radou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rady
G	(bez)	rád
D	(k)	radám
A	(vidím)	rady
L	(o)	radách
I	(s)	radami

---

rad
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	rad
G	(bez)	radu
D	(k)	radu
A	(vidím)	rad
L	(o)	rade
I	(s)	radom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rady
G	(bez)	radov
D	(k)	radom
A	(vidím)	rady
L	(o)	radoch
I	(s)	radmi

---

rád
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	rád
G	(bez)	rádu
D	(k)	rádu
A	(vidím)	rád
L	(o)	ráde
I	(s)	rádom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rády
G	(bez)	rádov
D	(k)	rádom
A	(vidím)	rády
L	(o)	rádoch
I	(s)	rádmi

1935 Rad TV/KI zemplín.
1773, 1877–1882 Rád, 1786 Rad, 1863 Raad, 1873, 1888– Rad

V obci RAD (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: TÓTH 14×; ČOPÁKOVÁ 13×; PETRO 12×; ČOPÁK 10×; ZDIBÁK 10×; VARGA 9×; NOVÁK 9×; ZDIBÁKOVÁ 8×; NOVÁKOVÁ 8×; PETROVÁ 8×; RUŠČANČINOVÁ 7×; VARGOVÁ 7×; LIŠKOVÁ 7×; GÁBOR 7×; MÁTYÁSOVÁ 6×; MATYIOVÁ 6×; GÁBOROVÁ 6×; BARNOVÁ 6×; PÁSZTOROVÁ 6×; BLANÁR 6×; LIŠKA 6×; TÓTHOVÁ 6×; PÁSZTOR 6×; NAGYOVÁ 5×; FEDOR 5×; BUHAJOVÁ 5×; NAGY 5×; STANKO 5×; RUŠČANČIN 4×; BUHAJ 4×; MAKKAIOVÁ 4×; MALOŠ 4×; DEMETER 4×; BUCHLÁKOVÁ 4×; TIMKO 4×; LŐRINC 4×; BARATI 4×; BARNA 4×; KALINIČ 4×; KANDA 4×; MATYI 4×; JANO 4×; PERDUKOVÁ 3×; MAKKAI 3×; MIŠLAIOVÁ 3×; STANKOVÁ 3×; HORČIN 3×; MARCIOVÁ 3×; MARCI 3×; DEMETEROVÁ 3×; FUCSKOVÁ 3×; RADOMSKÝ 3×; IVÁN 3×; ZSELENÁK 3×; MALOŠOVÁ 3×; MAJERNÍK 3×; GYŰREOVÁ 3×; LŐRINCZOVÁ 3×; SOVÁNYOVÁ 3×; DÓČOVÁ 3×; MOZSÁR 3×; BLANÁROVÁ 3×; LÉVAI 3×; PANKOVICS 3×; FEDOROVÁ 3×; SZMOLYÁK 3×; PANKOVICSOVÁ 2×; MÁTYÁS 2×; KAZAI 2×; MAJKUT 2×; BARATIOVÁ 2×; GULYÁS 2×; FEDÁKOVÁ 2×; KAČALA 2×; MISLAI 2×; JANOVÁ 2×; GERI 2×; DINIČOVÁ 2×; DEÁK 2×; FEDÁK 2×; MAJERNIK 2×; HALÁSZ 2×; ČOPAK 2×; ZSELENÁKOVÁ 2×; LENGYEL 2×; PEKÁROVICSOVÁ 2×; BÓK 2×; VOJTKO 2×; BAGONYIOVÁ 2×; GULYÁSOVÁ 2×; PALENÍK 2×; SÁNDOR 2×; KALLÓ 2×; HORŇÁK 2×; SÁNDOROVÁ 2×; TEREBEŠI 2×; TAMÁŠ 2×; LIPANOVÁ 2×; KANDAOVÁ 2×; HUNČÁROVÁ 2×; FUČKOVÁ 2×; PEKÁROVIČ 2×; MIŠLAI 2×; SZIMKOVÁ 2×; DINIČ 2×; MURINČÁKOVÁ 2×; VOJTKOVÁ 2×; KANDOVÁ 2×; BOLAČEK 2×; VASZIĽ 2×; PERDUK 2×; BUCHLÁK 2×; LENGYELOVÁ 2×; KALINIČOVÁ 2×; CHOMA 2×; KAZAIOVÁ 2×; FRANCSÁKOVÁ 2×; KASTÉLYOVÁ 2×; HORNYÁKOVÁ 2×; TEREBEŠIOVÁ 2×; HORNYÁK 2×; KAČALOVÁ 2×; MAJKUTOVÁ 2×; HORČINOVÁ 2×; TAMÁŠOVÁ 2×; BOJTI 2×; BOJTIOVÁ 2×; MAJERNÍKOVÁ 2×, ...

K názvu územnej jednotky HRUŠOV (RAD) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 3):
CHLMECKÁ; KOSTOLNÁ; ZÁHRADNÁ

---

K názvu územnej jednotky RAD v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 2):
HLAVNÁ; LESNÁ

rad: ^{→speex →vorbis}

dlhých radoch a je ≈ dlouhých pokosech a je
dlhými radmi núl a ≈ dlouhými řadami nul a
Kristián čaká pred radmi ≈ Kristián čeká před řadami
meste Radom v Poľsku ≈ městě Radom v Polsku
pivnice za radmi sudov ≈ sklepa za řadami sudů
radoch prevychovávaných prostitútok sa ≈ řadách převychovávaných prostitutek se
radoch skupín NI a ≈ řadách skupin NI a
v radoch prevychovávaných prostitútok ≈ v řadách převychovávaných prostitutek
...

a Harry bol rád ≈ and Harry was glad
ale radšej by som ≈ but I would rather
a som veľmi rád ≈ and am very glad
dámy a páni, radšej ≈ ladies and gentlemen, rather
radov a ich hlasy ≈ rows and their voices
rád, že pán Watson ≈ glad that Mr Watson
veľmi rada, Claire, že ≈ very glad, Claire, that
veľmi rád, že Dean ≈ very glad that Dean
...