rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme žarnovica 1589; kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj bv 1652; kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj mbf 1721; (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby turiec 1754; páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili ukk 1768; imperito: rad poručim ld 18. st; černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru pr 18. st
• tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka sin 1678; homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu ks 1763; podobnj z podobnjm rád se spolčuge vp 1764 vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste hl 17. st; wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne rg 18. st; nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi pr 18. st
• nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj sin 1678; po mokrem magj čerwen rad prssj pr 18. st
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky žk 1477; ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam b. štiavnica 1598; ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo malženice 1621; aveo scire: rád bych weďel ks 1763; rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima asl 1790
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma ms 1758; aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala br 1785; já tia ze srdcza rada mam sns 1786; Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil pv 18. st
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla šimonovany 1556; rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili bielsko 1668
II.
radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal šariš 1455; tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela asl 1603; trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce kob 1666; (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli ms 1758; mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy gp 1782; koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu pr 18. st
III.
radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy bratislava 1646; radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass bv 1652; (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil krupina 1692; ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila asl 1781
P atpn Radyk v badíne 1135 cdsl; Radiszlav radislav v trenčíne 1208; tpn Radichov radošovce 1216 cdsl; Radoma 1272 vso
radšej p.
rád