rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme (ŽARNOVICA 1589); kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj (BV 1652); kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj (MBF 1721); (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby (TURIEC 1754); páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili (UKK 1768); imperito: rad poručim (LD 18. st); černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru (PR 18. st)
F. tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka (SiN 1678); homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu (KS 1763); podobnj z podobnjm rád se spolčuge (VP 1764) vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste (HL 17. st); wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne (RG 18. st); nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi (PR 18. st)
F. nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj (SiN 1678); po mokrem magj čerwen rad prssj (PR 18. st)
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky (ŽK 1477); ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam (B. ŠTIAVNICA 1598); ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo (MALŽENICE 1621); aveo scire: rád bych weďel (KS 1763); rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima (ASL 1790)
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma (MS 1758); aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala (BR 1785); já tia ze srdcza rada mam (SNS 1786); Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil (PV 18. st)
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla (ŠIMONOVANY 1556); rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili (BIELSKO 1668)
II. radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal (ŠARIŠ 1455); tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela (ASL 1603); trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce (KoB 1666); (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli (MS 1758); mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy (GP 1782); koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu (PR 18. st)
III. radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy (BRATISLAVA 1646); radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass (BV 1652); (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil (KRUPINA 1692); ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila (ASL 1781)
P. atpn Radyk (v Badíne 1135 CDSL); Radiszlav (Radislav v Trenčíne 1208);
x. tpn Radichov (Radošovce 1216 CDSl); Radoma ( 1272 VSO)
radšej p. rád