Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

rab -a m. kniž. otrok;

rabský príd.: r-é putá;

rabstvo -a s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rab ‑a m.; rabský; rabstvo ‑a s.

rab raba pl. N rabi m.

-áb/3565±117 31.05: substantíva m. neživ. N+A sg. 2891→3049
+19
−42
štáb/1348 hodváb/671 Báb/427→513
+7
−17
koráb/177→194
+3
−5
kaleráb/169 Láb/0→77
+0
−12
Ráb/46 astroláb/29 (1/1)

-ab/8297±100 3.35: substantíva m. neživ. N+A sg. 1329→1340
+19
−23
pôvab/914 žľab/186 svrab/125 hrab/66→51
+7
−10
baobab/35 pohrab/0→10±6 Rab/0→10±6 (3/9)

-ab/8297±100 8.61: substantíva m. živ. N sg. 831→865
+33
−45
jastrab/316→341±9 Arab/233 krab/127 Jarab/0→46
+0
−6
Rab/56→42±8 arab/35 Jastrab/48→23±9 Škrab/0→9
+1
−3
rab/16→9
+6
−9

otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach • kniž. rab

2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým • expr. nevoľníkkniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy


rab p. otrok 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rab, -a, mn. č. -i m. bás. otrok: Strežú ma ako raba. (Kuk.); rabi z galeje (Smrek); pren. rab krásy (Rúf.) bezvýhradný obdivovateľ;

rabkyňa, -ne, -kýň (Sládk., Vaj.) i rabyňa, -ne, -býň (Vaj., Jes.) ž. otrokyňa;

rabský príd. otrocký: r. život (Taj.); r-á práca (Jes.); r-é putá (Štítn.)

jesť r. chlieb (Vaj.) byť otrokom;

rabstvo, -a str. otroctvo, poroba: Okovy rabstva spadli (Pláv.) prišla sloboda, oslobodenie.

rabkyňa p. rab


rab m
1. kto je v porobe, otrok: sluha gest, kterj služy, rab, nad kterjm žiwota y smrty mocz gest (KoB 1666); od Adama hrésnoho do hréchu szpadli zloho, z prirodzenjá szvojoho rabi gyábla sztrasnoho (HPS 1752); negwetsse kupectwy tu (v Nigérii) na lydy, anebožto raby, kterych Sspanielowe skupugu a do Ameryky odwažagu do báň (KrP 1760);
x. pren nyebudem tvoi rab, povecz mnye konyecsnye, milujes nyeb nye (CPM 1768) závislý od teba
2. zajatec, väzeň: sspitalnikowy, co toho raba warowal w kasstili, dalo se d 20 (ŠTÍTNIK 1661); w žalary welike a huste gsu tmy, takže mnohy rab za cely rok swetla ay mesicneho, ay slunecnjho newidj (CO 17. st); Pongracz Krisstof do arestu padol, z ostatnimi rabmi se any modliti nyesmye (LIPTOV 1773); captivus: rab (LD 18. st); -kyňa k 2: nemeczkym rabkinjam, ktere ussly od Tatarou, na chlieb d 24 (KRUPINA 1684); ya uboha a zarmucena rabkina Hanna z Gergalaka (GREGOROVCE 17. st); rabkyne, dywka krestyanka, od mustaphi tureckého cysare welicze zamylowana, z geho ruku styatá gest (PeP 1770); -stvo [-o, -í] s
1. poroba, otroctvo: (kresťania) wlast nassu sme stratili a do poddanstva tesskeho, do rabstva diabelskeho sme upadli a prissli (MK 18. st)
2. väznenie, zajatie: (manžel) swu manželku z rabstwy wimienal (KRUPINA 1651); suseda nasseho slawny magistrat wydiecky ulapit gest dal, ktery tež v tomže zamku orawskem w rabstwy na ten čas zustawa (D. KUBÍN 1726); captivitas: rabstwj (DSL 18. st); wimislime gsi čloweka krestanskeho w zalary a w rabstwe tureckem zadrzaneho biti, znenadala prichazi wikupitel aneb kupec, ktery toho mizerneho raba za mnoho penezi wikupuge (Káz 18. st)


rabstvo p. rab

Rab Rab Ráb Ráb
Ráb
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Ráb
G (bez) Rábu
D (k) Rábu
A (vidím) Ráb
L (o) Rábe
I (s) Rábom

rab
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rab
G (bez) raba
D (k) rabovi
A (vidím) raba
L (o) rabovi
I (s) rabom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) rabi
G (bez) rabov
D (k) rabom
A (vidím) rabov
L (o) raboch
I (s) rabmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RAB sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
MUŽLA, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
TRSTENÉ PRI HORNÁDE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 4×;
ŠTÚROVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;

Priezvisko RÁB sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu