rýdzi príd.
1. neobsahujúci nič cudzie, čistý: r. kov, r-e zlato; r-a reč neporušená
2. naozajstný, skutočný, pravý: r-e vlastenectvo, r-a láska
3. statočný, čestný, ušľachtilý: r. človek, r-a povaha;
rýdzo, rýdze prísl. k 1, 2: r. osobný dôvod; r. cítiť;
rýdzosť -i ž.
rýdzo, rýdze 2. st. rýdzejšie prísl.
rýdzi, -a, -e príd.
1. bez akýchkoľvek primiešanín, čistý: r. kyslík, r-e zlato, r-e železo, r-a meď;
2. čistý, svojský, pravý, ozajstný, nenapodobený: r. lesk (Vans.); r-a krása (Šolt.); r-e vlastenectvo (Tim.); r-i mešťania (Kuk.);
3. ušľachtilý, čestný, poctivý: r. cit (Rys.); r. duch (Hviezd.); človek r-ej povahy (Kuk.); rýdzej pohnútky charakteru (Rys.);
rýdze i rýdzo prísl.: rýdze domáca nôta (Škult.); rýdzo slovanská poézia (Vlč.); rýdzo romantická motivácia (Mráz);
rýdzosť, -ti ž.