rýľ -a m. ručný nástroj na rytie s plochou kovovou časťou
rýľ, -a m. ručný nástroj na kopanie, rztie a prerývanie zeme;
rýľový príd.: poľnohosp. r-é brány na ktorých sú miesto zubov taniere
(jeden) rýľ; (bez) rýľa; (k) rýľu; (vidím) rýľ; (hej) rýľ!; (o) rýli; (s) rýľom;
(dva) rýle; (bez) rýľov; (k) rýľom; (vidím) rýle; (hej) rýle!; (o) rýľoch; (s) rýľmi;
rýľ m ručný nástroj na kopanie, rytie: dwa rile zelezne, dwoge hrable zelezne zvolen 1596; rilow okowaczich 6 trenčín 1713; rýl s uchom zelezny z kowacžoweho zeleza 15 den krupina 1721; preco nadarmo kwilite, ycte račeg do prace, wezmite rile, motyky a pracugte ms 1758; zvony pak budú tvá muzika, k tomu také rýl i motyka pv 18. st; pren pod motiku a ril smrti každy ma prigiti gš 1758 každý musí zomrieť