rúra -y rúr ž.
1. duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín al. plynov: odkvapová, kanalizačná r.; z r-y sa dymí
2. čo sa podobá rúre: zvinúť papier do r-y
3. živočíšny orgán rúrkovitého tvaru: zažívacia r.
4. konštrukcia na pečenie pokrmov (obyč. súčasť sporáka): plynová, elektrická r.;
rúrový príd.: r-é vedenie;
rúrka -y -rok, rúročka -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: detekčná, drenážna r.;
rúrkový príd.
rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka • trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera • odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu • odb.: vlásočnica • kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)
rúra, -y, rúr ž.
1. duté teleso valcovitého tvaru s kruhovitým prierezom: hrubá, tenká r.; odtoková, odpadová, vodovodná, výfuková r.; r. revolvera, pušky, delová r.; železná, sklenená, kameninová, liatinová, cementová r.;
2. odb. ľudský al. zvierací orgán rúrovitého tvaru: močová r., zažívacia r., pažeráková r.;
3. zried. dutá byľ rastliny: r. cibule (Kuk.);
4. zariadenie hranolovitého tvaru na pečenie pokrmov (obyč. z plechu): plynová, elektrická r.; V rúre sa piekla baba. (Taj.);
rúrový príd.: r-é vedenie, r-á výlevka;
rúrka, -y, -rok ž. zdrob. k 1;
rúrkový príd.: tech. r-é potrubie, r-é chladenie, r. chladič, r. parný kotol, r-á libela;
rúročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1
(jedna) rúrka; (bez) rúrky; (k) rúrke; (vidím) rúrku; (hej) rúrka!; (o) rúrke; (s) rúrkou;
(štyri) rúrky; (bez) rúrok; (k) rúrkam; (vidím) rúrky; (hej) rúrky!; (o) rúrkach; (s) rúrkami;
rúra [rú-, ruo-, ro-; rúla] ž 1. duté teleso valcovitého tvaru, obyč. na vedenie tekutín: dližni sme tahati vino, pivo a rury vrtat lisková 16. st lp; kotliček palennj z klobukom j z ruramj nozdrkovce 1652; rulle medenne no 2 likava 1656; banykom, co robyly okolo ruor a cysterny štítnik 1669; klobuk s paleniczkeho kotla z troma rulamy 1 trenčín 1713; flinta o dwuch rulach beckov 1729; poručza se kowalowy mescziczkemu Andreas Micskowy, aby na lanczuh ku roram wertany deset ohniwa, iednu kariku y dwa obruczki na walek sprawil bardejov 1736; canalis: žláb, trúba, rúra wodny, koryto ks 1763; krhly poliewacze z medgennima ruramy 2 p. bystrica 1780; když Betuliu mesto oblehel, negprweg se usylowal, abj gim žlebj anebo rury popretinowal cs 18. st 2. kosť: vprostredku koleno, v kterého podkoleny z rurámj, daleg kostky, patá, podesswa op 1685; -ový príd k 1: furma železna rurowa l orava 1611; salientes: rúrowy stlúp aneb cywka, prez kterú woda wyskakuge ks 1763 o r. majster prútikár: indagator aqvarum: rurowy mjstr, wodne prameňe wyhledáwač ks 1763; rúrka, rúročka [-oč-, -eč-; rúlka] dem k 1: (víno) odsspuntowane pak točy se zlodegem piwnjm, rurku neb medenjm čapom kob 1666; czo sa med wipusstá kotlik medeni z rulku l. ján 1683; larinx: kohutik na rulky hd 1706–07; dwe rurky mosacne, z kterych gedna rozsstyepena bystrička 1725; tunyeczky na wodky y z rulkamy medgyenimy 2 beckov 1729; znamenj pokoge u nych fajka s dohanom podana, a když z obwzlasstnu rurku podagu, znamenj, ze u nych wykonal znamenjtu pracu negaku krp 1760; potrebuge se y tabakowa klistir rurocžka škd 1775 k 2: wezmj stržnjk a wepchag ho diteti do rurečky rta 17. st; (Galenus) čuduge se nad rozďeleňym krwy na wssecke údy po rurkach mnohych žýl pp 1734; rúrkový príd k 1: canalitis: žlábkowy, trúbkowy, rúrkowy, korytkowy ks 1763