rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;
pren. šaty, oblečenie vôbec: rehoľné r.
● vlk v ovčom r-u pokrytec; byť v Evinom r-u nahá
rúcho p. šaty
šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov
p. aj šatník
rúcho, -a, rúch str.
1. kniž. slávnostné, obradné al. iné príležitostné oblečenie; šaty, oblačenie vôbec: svadobné r., zlaté r., smútočné r.; Hrozný je dvorný kat vo svojom červenom rúchu. (Stod.); pren. Hriech sa naveky krásnym rúchom odieva (Hor.) je lákavý, vábivý. Príroda sa odela do krásneho rúcha letného rána. (Kuk.)
● vlk v ovčom r-u pretvarujúci sa nepriateľ; odetá v Evinom rúchu nahá;
2. nár. výbava nevesty: prevážať nevestino rúcho
(jedno) rúcho; (bez) rúcha; (k) rúchu; (vidím) rúcho; (hej) rúcho!; (o) rúchu; (s) rúchom;
(štyri) rúcha; (bez) rúch; (k) rúcham; (vidím) rúcha; (hej) rúcha!; (o) rúchach; (s) rúchami;
rúcho s 1. odev, šaty: odew neb rucho k prykrjty nahoti bjwa kob 1666; Dyonisius, kral sycylsky, poslal pekne a drahe rucho dceram Archydama hpp 1754; hle, ktereho ste predtym wideli na koni w ruchu woganskem sediciho, guss ho widťe w negsprostegssem ruchu reholnickem a putnickem obleceneho ms 1758; predstawme ten posmech, ktery mu učinil Herodes, kdiz ho (Krista) do ruha bileho oblekel gakssto blazna sj 18. st; Antisthenes se ukazowal w swem guž znosenem a chatrnem ruchu mc 18. st; Magdalena rucho marne ze seba zložila a do huny sa obliekla mik 18. st; pren nawratiž mi zase rucho predessle newinnosti, abych se pred tebu a pred wssemi swatymi angely weseliti mohl zp 1716 zbav ma viny; stratíte zelené rúcho veselosti, oblečete sukni velikej žalosti asl 1781 zosmutniete • prichádzať v r-u ovčom pokrytecky sa pretvarovať: diabel satanass ma swjch holomkou welike mnostwj, ktery v russe owčjm prichazegi cs 18. st; nekdy y pod sprostym ruchem chodj mudrost s welkym bruchom sin 1678 šaty neurčujú inteligenciu človeka 2. šatka: war hodinu a potom proczed skrze rucho lr5 18. st; rúchočko dem k 1: cincticulus: predny rauchočko ld 18. st