Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

vysoko r.; dať si na chrbte → drevo r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rúbať ‑e ‑u nedok.

rúbať rúbe rúbu rúb/rúbaj! rúbal rúbuc/rúbajúc rúbajúci rúbaný rúbanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


dobývať získavať ťažbou • ťažiťdolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlieexploatovať: exploatovať lesykopať: kopať ruduvŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudyban. rúbať: rúbať uhlie


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


rúbať sa p. bojovať 1


rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťaťzatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do drevarúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polenástav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kockyroztínať (väčším nástrojom): roztína kostiodsekávaťodsekúvaťodsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slováodtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať


štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rúbať, -e/-a, -u/-ajú nedok.

1. (čo, do čoho) sekať, zatínať sekerou, vytínať, stínať, ťať: r. drevo, r. stromy, r. les; r. v hore stínať stromy; pren. r. veslom do vody prudko zaberať; Aj on rúbal cestu k slobode (Bend.) pripravoval slobodu, bojoval za slobodu.

dá si (dal by si) na chrbte drevo rúbať o veľmi povoľnom, mäkkom človeku; Kubo už k stovke rúbe (Hor.) bude mať sto rokov.

2. (koho, čo, do koho, do čoho čím) sekať, biť, zabíjať, ničiť, hubiť sečnou zbraňou: Rúbal Turkov ako makovice. (Kal.) Začal planých ľudí šabľou rúbať. (Krno); pren. expr. r. do koní biť ich bičom; pren. hovor. r. niekoho, do niekoho kritizovať

r. do živého ostro kritizovať; vysoko rúbe má priveľké, neskromné požiadavky;

3. ban. dobývať uhlie al. rudu: stenové rúbanie dobývanie uhlia zo stien;

opak. rúbavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 rubnúť

|| rúbať sa (s kým) zápasiť, biť sa: Už sa rúbe Černok s Turkami. (Kal.);

pren. expr. hovor. hádať sa, škriepiť sa, ostro si vymieňať názory: Ja sa za neho rúbem ako tá ľvica. (Vans.);

opak. rúbavať sa


rubnúť, -ne, -nú, -bol dok. zried. (koho, čo, do koho, do čoho) seknúť, zaťať, udrieť: rubnúť koňa; Vytiahol meč a dva razy do nej rubol. (Fel.);

nedok. rúbať

rúbať ndk
1. čo stínať, vytínať, obyč. sekerou drevo: ubohy sedlaček rube, ore, kope, žne, kosj, mlatj z mnohim unawenim w potu twary sweg, a predce nermutj se (KT 1753); poddanemu neny dowoleno, aby brez wedomy panskeho zelenich a čzerstwych stromuw koly na ploty rezal, sekal neb rubal (BELÁ 1773); drewo sahowe darmo sme rubali i odvažali, ktere nam do urbarskych robot s. panstvo nepočtovalo (SIHELNÉ 1776 LP); trgesky sy rubag a na powalu nanos (PR 18. st)
F. potreba naučj drewo rubať (SiN 1678); multa docet duris vrgens in rebus egestas: potreba nutj rubat y dubowge koli kresat (Se 18. st) núdza človeka všeličomu naučí; kdo wysoko ruba, tomu trjsky do očj padagj (SiN 1678) nevypláca sa mať priveľké, neskromné požiadavky
2. čo sekať, presekávať, rozsekávať niečo: interseco: precjnám, rozsstipugem, prerubugem, rúbem; seco: sekám, rubám, režem (KS 1763); kapustu rubal (ŠTIAVNIK 1779) pren vadere per medios hostes: prez neprjtelú rúbati seba (KS 1763) hnať sa cez stred nepriateľov
L. r. žilu vypúšťať krv zo žily chirurgickým zákrokom, preseknutím: phlebotomo: žilu pússťám aneb rúbem (KS 1763); užitečná wec gest w tichto okoličnostách statku pod očámi aneb na nose w dirkách žilu rubati (VOv 1779)
F. r. na poctivosti komu urážať niekoho: tento twug gazik zlorečil, prisahal, rubal druhim na poctiwosti a na dobrem gmene utrhal (MS 1758)
3. ban kopať, dobývať uhlie al. rudu: tha ma dosti rudy rubati jako Jakub Long a jinši thovariše (LIPTOV 1610); kde pak začina rubat, ma jse štufa uderit (MB 1759)
4. čo robiť výsek mäsa a predávať ho: meso na gross z weliku nassj sskodu rubaty a prodawaty musime (KRUPINA 1741); howadze maso až do Božiho Tela a ne daleg po pol ssjestu peniazu rubati se dowoluge (S. ĽUPČA 1779); mesarom treba oznamit, abi proti limitatij teg stoličneg se neopowažili pokračowat a meso rubat (HRANOVNICA 1782)
5. koho, čo, na koho, do koho, po kom, na čo, (s) čím sekať, biť, zabíjať, hubiť sečnou zbraňou niekoho, niečo: tam sem widel, že Konssczansky Jano richtar zatyal gednucz do Jana Raczowyech s Poruby, kdezto ya sem ho napomynal, abi ho nerubal (RAJEC 1642); soldat gel za mnu na kony a dohonia mne po mnie rubal, gakož mnie y porubal y popchal ssablu (SKALICA 1681); Swyatko Duro porubany yssiel k potoku a zatim geho bratya wibehli z druky na Hlawatiho Palla, dolu ho na zem zbily a z geho wlastnou sablou nanho rubaly (KRUPINA 1683); nerubagte, nessekagte, mne mileho zanechajte (KC 1791); tak do mňa rúbali jako v hore do pňa, košelka bílená všecka na mne zmokla (AD 18. st); -avať frekv k 1: rubawaly sme prutwie slobodne a nykdo nehagil nam, neb to boly pasienky wsseczkeg dediny Borczicz (BORČICE 1588); addidit Nicolaus Wrana kdy sluhuwal na Patrowey Lehote, že okolo Snažnye studne slobodne rubawal bucžie y yaworye (P. LEHOTA 1641); laty slobodne rubawali Badinczi a dobitki pasali (ŠTIAVNIČKA 1676); rúbať sa zápasiť, biť sa (sečnou zbraňou): czasto gsem se rubal (NB 1743); kdiž byli uslyssali wssecy neprjtelé nassy, žeby se báli wssecki národi a žeby se rúbali samy mezy sebú (KB 1757); w Pezinecku na rinečku rubali sa pre devečku (KC 1791);
x. pren slonowé swimy zuby se rúbagi (PeP 1770)

rúbať rúbať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu