Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

rúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): dievčenská r.

2. držadlo, rukoväť: r. pera, kladiva, kufra

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rúčka ‑y ‑čok, ručička ‑y ‑čiek ž.

rúčka -ky rúčok, ručička -ky -čiek ž. zdrob. (zdrob. k ruka)


rúčka -ky rúčok ž. (držadlo, rukoväť)

držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampyrúčka: rúčka kufrarukoväť: rukoväť mečaucho: hrniec s uchamičrienka: vykladaná črienka nožaporiskotoporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopatyzried. topor: topor sa dolámalkosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosiskoodb.: násadanásadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)


rúčka p. držadlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rúčka1, -y, -čok ž.

1. rukoväť, držadlo; kľuka na prístroji: r. pera, r. metly; kladivá na dlhých rúčkach (Hor.); pilníček s kostenou rúčkou (Pláv.); Vidíš tú rúčku? — Tou budú krútiť. (Jil.)

2. zried. hodinová ručička, ručička iných meracích prístrojov: r. tachometra (Urb.); r. rýchlomeru, r. manometra; Rúčka stojí na štvrtej hodine. (Kuk.);

rúčkový príd.: tech. r-é buchary


rúčka2 p. ruka


ruka, -y, rúk ž.

1. (často v mn. č.) jedna z horných končatín ľudí, pomocou ktorých chytajú predmety a ktorými pracujú; časť hornej končatiny od zápästia s prstami: ľavá, pravá r.; upracované, mozoľnaté, drsné, ťažké, žilnaté r-y; jemná, detská, ženská, biela r.; mať zlomenú, vykĺbenú, poranenú r-u; vziať niekoho za r-u, na r-y, vodiť sa za r-y; trieť si r-y, podať, stisnúť niekomu r-u, kývať niekomu r-ou; vziať, chytiť niečo do r-y; podávať si niečo z r-y do r-y; vyraziť, vytrhnúť niekomu niečo z r-y; kráčať niekomu po ľavej r-e, nachádzať sa, ležať po pravej r-e niekoho po ľavej, pravej strane; ruky hore! výzva na vzdanie sa; ruky bozkávam starší pozdrav ženám, najmä vydatým

hodiť na niečo r-ou gesto, výraz ľahostajnosti, rezignácie; to je moja pravá r. najlepší pomocník, spolupracovník; mať plné r-y práce veľa; expr. zodrať si r-y po lakte veľa sa narobiť; práca mu ide od r-y dobre, rýchlo; robiť niečo holými r-ami a) ťažko, s námahou; b) bez pomoci nejakého nástroja; robiť niečo ľavou r-ou nedbalo, povrchne; práca mu v r-ách, pod r-ami horí usilovne a dobre pracuje; priložiť r-u k dielu zúčastniť sa na nejakej práci; mať istú r-u, mať zlaté r-y o šikovnom, zručnom človeku; mať šťastnú r-u o človeku, ktorý má úspech; má ťažkú r-u (o niekom, kto ťažko pracuje) nevie robiť jemnú prácu; žart. narodil sa so zatvorenou r-ou o skúpom človeku; má čisté r-y o statočnom človeku; mať zviazané r-y nemôcť slobodne konať; mať voľnú r-u môcť slobodne konať; podať niekomu pomocnú r-u pomôcť mu; držať nad niekým ochrannú r-u chrániť ho; viesť niečo pevnou r-ou, vládnuť železnou r-ou tvrdo; padnúť do rúk niekoho dostať sa do moci niekoho; zveriť niekoho do niečích rúk, do rúk niekoho pod ochranu niekoho; hovor. držať sa niečoho rukami-nohami tuho, urputne sa niečoho pridŕžať; vzpierať sa proti niečomu rukami-nohami z celej sily; prísť niekam s prázdnymi r-ami bez darčekov; sedieť, hľadieť, čakať na niečo so založenými r-ami nečinne; urobiť niečo obratom r-y ihneď, rýchlo; niečo sa mení, rastie (priamo) pod r-ami rýchlo, prudko, navidomoči; niečo je, pochádza z prvej r-y, mám to z prvej r-y od pôvodcu, od očitého svedka; prešlo mi to cez r-y zaoberal som sa tým; kúpiť niečo pod r-ou tajne, nezákonne; robiť niečo na vlastnú r-u sám, samostatne; zdvihnúť na niekoho r-u chcieť ho udrieť; špiniť si s niekým, s niečím r-y zaoberať sa s niekým, s niečím (obyč. nepoctivým); na r-ách ju nosí (by ju nosil) veľmi ju má rád; dať za niekoho r-u do ohňa ručiť za niekoho, plne niekomu dôverovať; ísť s niečím r. v r-e úzko, tesne súvisieť; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; gazdovať na jednu r-u (Kuk.) spoločne; gazdovať, robiť na vlastnú r. samostatne; ísť niekomu na r-u podporovať ho, vyhovovať mu; požiadať, popýtať niekoho o r-u, prosiť, poprosiť o -u niekoho, uchádzať sa o r-u niekoho uchádzať sa o ženu; Rodičia mu dali ruku dieťaťa svojho (Kal.) dali súhlas k sobášu so svojou dcérou. Ruku síce dostal, ale na ruku nič (Letz) dostal nevestu bez vena; už je r. v rukáve už je vec dohodnutá; byť, mať niečo na dosah r-y blízko; ležať od r-y ďaleko; mať niečo pod r-ou, pri r-e, pri r-ách blízko; trochu zastar. mať niekoho (niečo) pod r-ou viesť niekoho (niečo), spravovať niečo; žiť z r-y do úst veľmi biedne, neisto; je to samá ruka, samá noha o chudom človeku, najmä o dospievajúcich deťoch; skade ruka, skade noha a) človek, o ktorom sa nevie, odkiaľ pochádza; pobehaj; b) bezvýznamný človek;

2. osobné, charakteristické črty autora niečoho (obyč. o písme): (Andrej) vzal list. „Áno, jeho ruka. Jeho milá ruka.“ (Vaj.) Miško prečítal list. Tie riadky, tú ruku poznáva. (Taj.)

3. symbolizuje, označuje osobu, bytosť, ktorá niečo koná: usilovné, pracovité r-y; surová, zlodejská r.; pren. r. osudu (Laz.) osud; r. zákona (Fr. Kráľ) zákon, zákonodarca; Kone badali cudziu ruku (Vaj.) cítili, že ich poháňa cudzí človek; dostať sa do dobrých rúk, byť v dobrých r-ách mať dobrého ochrancu, učiteľa ap.; Chýba im (deťom) otcovská ruka. (Zúb.)

4. predmet podobný ruke: umelá r.; mechanická r. stroja páka; Drevené ruky predávajú hotovitelia chirurgických inštrumentov. (Lask.);

ručička2, -y, -čiek i rúčka2, -y, -čok ž. zdrob. expr.

rúčka ž
1. dem k ruka, malá ruka: snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok, že mi z pravej rúčky vyleteu holubčok (RL 17. st); nacžo si ma, mily, nacžo tak oklamal, nacžo si my oknom twú rucžku podawal (SNS 1786); dobre se mejte, ručky mi dejte, pratele moji (AD 18. st); milo mi je w teplom jarnom čase, bawiť oko na majowej kráse, ked si moja rúčka fialki, lalije do wenčeka wije (LPo 18. st)
2. držadlo, rukoväť, násada: kowaczowy, czo cztwrtnu do meskeho domu okowal, na druhu ruczke fl 1 (ZVOLEN 1659); stwrtnyk stary z dwoma obručzamy zeleznymy obyty a dwe ručky (DUBNICA n. V. 1720); ansa: ucho nádobi, rúčka, držadlo (KS 1763); štiria rabbj utekly, pritom zaopatrenj gsau z dwoma flintami a gednu holu šablu, z ktereg ručka odpadla (B. BYSTRICA 1786)
3. ukazovateľ údajov na hodinách, ručička: slunečne hodiny a bigjce hodinky z ručkou hodiny pokazugj (KoB 1666)
P. atpn Ruczka (MUSZYNA 1453 SČL)

Rúčka_1 Rúčka Rúčka_2 Rúčka
rúčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) rúčka
G (bez) rúčky
D (k) rúčke
A (vidím) rúčku
L (o) rúčke
I (s) rúčkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) rúčky
G (bez) rúčok
D (k) rúčkam
A (vidím) rúčky
L (o) rúčkach
I (s) rúčkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RÚČKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 73×, celkový počet lokalít: 30, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LIPTOVSKÁ KOKAVA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 13×;
LIPTOVSKÝ HRÁDOK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 9×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
SVIT, okr. POPRAD – 3×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PODBREZINY (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
BELUŠA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 2×;
LIPTOVSKÁ ONDRAŠOVÁ (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu