rúčka1, -y, -čok ž.
1. rukoväť, držadlo; kľuka na prístroji: r. pera, r. metly; kladivá na dlhých rúčkach (Hor.); pilníček s kostenou rúčkou (Pláv.); Vidíš tú rúčku? — Tou budú krútiť. (Jil.)
2. zried. hodinová ručička, ručička iných meracích prístrojov: r. tachometra (Urb.); r. rýchlomeru, r. manometra; Rúčka stojí na štvrtej hodine. (Kuk.);
rúčkový príd.: tech. r-é buchary
rúčka2 p. ruka
ruka, -y, rúk ž.
1. (často v mn. č.) jedna z horných končatín ľudí, pomocou ktorých chytajú predmety a ktorými pracujú; časť hornej končatiny od zápästia s prstami: ľavá, pravá r.; upracované, mozoľnaté, drsné, ťažké, žilnaté r-y; jemná, detská, ženská, biela r.; mať zlomenú, vykĺbenú, poranenú r-u; vziať niekoho za r-u, na r-y, vodiť sa za r-y; trieť si r-y, podať, stisnúť niekomu r-u, kývať niekomu r-ou; vziať, chytiť niečo do r-y; podávať si niečo z r-y do r-y; vyraziť, vytrhnúť niekomu niečo z r-y; kráčať niekomu po ľavej r-e, nachádzať sa, ležať po pravej r-e niekoho po ľavej, pravej strane; ruky hore! výzva na vzdanie sa; ruky bozkávam starší pozdrav ženám, najmä vydatým
● hodiť na niečo r-ou gesto, výraz ľahostajnosti, rezignácie; to je moja pravá r. najlepší pomocník, spolupracovník; mať plné r-y práce veľa; expr. zodrať si r-y po lakte veľa sa narobiť; práca mu ide od r-y dobre, rýchlo; robiť niečo holými r-ami a) ťažko, s námahou; b) bez pomoci nejakého nástroja; robiť niečo ľavou r-ou nedbalo, povrchne; práca mu v r-ách, pod r-ami horí usilovne a dobre pracuje; priložiť r-u k dielu zúčastniť sa na nejakej práci; mať istú r-u, mať zlaté r-y o šikovnom, zručnom človeku; mať šťastnú r-u o človeku, ktorý má úspech; má ťažkú r-u (o niekom, kto ťažko pracuje) nevie robiť jemnú prácu; žart. narodil sa so zatvorenou r-ou o skúpom človeku; má čisté r-y o statočnom človeku; mať zviazané r-y nemôcť slobodne konať; mať voľnú r-u môcť slobodne konať; podať niekomu pomocnú r-u pomôcť mu; držať nad niekým ochrannú r-u chrániť ho; viesť niečo pevnou r-ou, vládnuť železnou r-ou tvrdo; padnúť do rúk niekoho dostať sa do moci niekoho; zveriť niekoho do niečích rúk, do rúk niekoho pod ochranu niekoho; hovor. držať sa niečoho rukami-nohami tuho, urputne sa niečoho pridŕžať; vzpierať sa proti niečomu rukami-nohami z celej sily; prísť niekam s prázdnymi r-ami bez darčekov; sedieť, hľadieť, čakať na niečo so založenými r-ami nečinne; urobiť niečo obratom r-y ihneď, rýchlo; niečo sa mení, rastie (priamo) pod r-ami rýchlo, prudko, navidomoči; niečo je, pochádza z prvej r-y, mám to z prvej r-y od pôvodcu, od očitého svedka; prešlo mi to cez r-y zaoberal som sa tým; kúpiť niečo pod r-ou tajne, nezákonne; robiť niečo na vlastnú r-u sám, samostatne; zdvihnúť na niekoho r-u chcieť ho udrieť; špiniť si s niekým, s niečím r-y zaoberať sa s niekým, s niečím (obyč. nepoctivým); na r-ách ju nosí (by ju nosil) veľmi ju má rád; dať za niekoho r-u do ohňa ručiť za niekoho, plne niekomu dôverovať; ísť s niečím r. v r-e úzko, tesne súvisieť; r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia; byť s niekým jedna r. zadobre; gazdovať na jednu r-u (Kuk.) spoločne; gazdovať, robiť na vlastnú r. samostatne; ísť niekomu na r-u podporovať ho, vyhovovať mu; požiadať, popýtať niekoho o r-u, prosiť, poprosiť o -u niekoho, uchádzať sa o r-u niekoho uchádzať sa o ženu; Rodičia mu dali ruku dieťaťa svojho (Kal.) dali súhlas k sobášu so svojou dcérou. Ruku síce dostal, ale na ruku nič (Letz) dostal nevestu bez vena; už je r. v rukáve už je vec dohodnutá; byť, mať niečo na dosah r-y blízko; ležať od r-y ďaleko; mať niečo pod r-ou, pri r-e, pri r-ách blízko; trochu zastar. mať niekoho (niečo) pod r-ou viesť niekoho (niečo), spravovať niečo; žiť z r-y do úst veľmi biedne, neisto; je to samá ruka, samá noha o chudom človeku, najmä o dospievajúcich deťoch; skade ruka, skade noha a) človek, o ktorom sa nevie, odkiaľ pochádza; pobehaj; b) bezvýznamný človek;
2. osobné, charakteristické črty autora niečoho (obyč. o písme): (Andrej) vzal list. „Áno, jeho ruka. Jeho milá ruka.“ (Vaj.) Miško prečítal list. Tie riadky, tú ruku poznáva. (Taj.)
3. symbolizuje, označuje osobu, bytosť, ktorá niečo koná: usilovné, pracovité r-y; surová, zlodejská r.; pren. r. osudu (Laz.) osud; r. zákona (Fr. Kráľ) zákon, zákonodarca; Kone badali cudziu ruku (Vaj.) cítili, že ich poháňa cudzí človek; dostať sa do dobrých rúk, byť v dobrých r-ách mať dobrého ochrancu, učiteľa ap.; Chýba im (deťom) otcovská ruka. (Zúb.)
4. predmet podobný ruke: umelá r.; mechanická r. stroja páka; Drevené ruky predávajú hotovitelia chirurgických inštrumentov. (Lask.);
ručička2, -y, -čiek i rúčka2, -y, -čok ž. zdrob. expr.