röntgen -u m.
1. prístroj na presvecovanie tela, hmoty ap. v lekárstve, v priemysle ap., skr. rtg.: poslať pacienta na r.; prezrieť zvar r-om
2. jednotka ožiarenia röntgenovými lúčmi a lúčmi gama, zn. R;
röntgenový príd.: r. prístroj, r-á snímka; r-é lúče neviditeľné elektromagnetické žiarenie prestupujúce a presvecujúce hmotu
röntgen -nu pl. N -ny m.
röntgen -u m. ‹VM›
1. prístroj na presvietenie (nepriehľadných) predmetov al. častí tela röntgenovým žiarením, používaný v lekárstve, priemysle a i. (podľa nem. fyzika W. C. Röntgena): lek. diagnostický, terapeutický r.; tech. priemyselný r.
2. fyz. predtým jednotka expozície (ožiarenia) lúčmi gama al. röntgenovými, zn. R;
röntgenový príd.: fyz. r-é žiarenie elektromagnetické s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou, prestupujúce predmety a presvecujúce ich; lek. r-á nekróza vznikajúca po ožarovaní röntgenom;
röntgenovo prísl.
röntgen, -u m. prístroj na presvecovanie pomocou elektromagnetických lúčov (lúčov X), používaný najmä v lekárstve: vyšetriť pľúca r-om;
röntgenový príd.: r. prístroj röntgen; r-á prehliadka prehliadka pomocou röntgenu; r-é žiarenie