ráz1 -u m. súhrn príznačných vlastností niečoho, povaha, charakter: protirečivý r. spoločnosti, romantický r. opery, kniha vedeckého r-u
ráz2 -u m.
1. mech. vzájomné pôsobenie síl pri styku 2 telies, pri ktorom nastáva zmena rýchlosti
2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie rozkyvu 2 vlnení s blízkymi kmitočtami
3. fon. zvukový prvok vznikajúci prudkým roztvorením hlasiviek, charakteristický pre samohláskový začiatok slova (napr. v češtine)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
osem ráz p. osemkrát
párkrát i pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz, niekoľkokrát, viackrát
pár ráz p. párkrát
päťkrát i päť ráz čísl. nás. k päť
päť ráz p. päťkrát
ráz1, -u m.
1. vlastnosť, povaha, charakter veci al. javu, zried. i človeka: spoločenský r. výroby; triedny r. spoločnosti; revolučný r. robotníckeho hnutia; škola technického rázu; piesne vlasteneckého rázu;
2. biol. krajové plemeno, skupina zvierat istého plemena prispôsobených klimatickým podmienkam kraja
ráz2, -u m.
1. mech. jav, ktorý nastáva, ak sa strednú dve telesá tak, že si navzájom prekážajú;
2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie tónov, ak znejú zároveň dva tóny blízkych kmitočtov, záznej;
3. fon. neznelá razená hrtanová spoluhláska
tisíc ráz p. tisíckrát
zopárkrát i zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. viackrát, viac ráz, niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: Nechajte ich zopárkrát čakať s vozom až do rána. (Zgur.) Chlapec zopár ráz pribehol. (Urb.)