rázštep -u m.
1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára; lek. r. podnebia, pery
2. palica s rozštiepeným koncom: oberať ovocie r-om
rázštep, -u m.
1. palica, žrď na konci rozštie- pená na štvoro a obyč. upravená pre nejaký cieľ, rozštep: Maja oberala ovocie dlhým rázštepom. (Karv.) V ruke rázštep, ktorým podopieral nosidlá. (Fel.)
2. rozštiepené, roztrhnuté miesto, rozštep: V rázštepe konárov pavúk má sieť. (Gab.); lek. r. podnebia, pery chorobné porušenie podnebia, pery;
veter. porušenie súvislosti rohovej steny kopyta;
záhr. druh vrúbľovania, pri ktorom sa podložka rozštiepi a do vzniknutej štrbiny sa zastrčí vrúbeľ
(jeden) rázštep; (bez) rázštepu; (k) rázštepu; (vidím) rázštep; (hej) rázštep!; (o) rázštepe; (s) rázštepom;
(dva) rázštepy; (bez) rázštepov; (k) rázštepom; (vidím) rázštepy; (hej) rázštepy!; (o) rázštepoch; (s) rázštepmi;