Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

rátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! nedok.

1. počítať (význ. 1 – 7): r. peniaze, r. výrobky, r. hodiny; učiť sa v škole r., r. rovnicu; r-me s vašou pomocou; ner-l som, že prídeš; r-la ho k svojim priateľom, r-l sa medzi dobrých pracovníkov; čo za to r-te? r-a/-e sa za šťastného človeka

2. prisudzovať, pripisovať: nik by jej ner-l 40 rokov;

rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;

nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky

r. s každým halierom šetriť

// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑taj/‑c! ‑tal nedok.; rátať sa

narátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (do koľko) ▶ vymenovať čísla v poradí za sebou po určitú hranicu; syn. napočítať: chlapec už vie n. do dvadsať; Knokautovaný sa bezvládne zvalil na zem. Neuvedomovala som si, kedy rozhodca narátal do desať. [M. Hvorecký]; Narátam do troch a potom vyrazíme dvere! [InZ 1999]
2. (koľko; čo) obyč. v spojení s číslovkou ▶ rátaním zistiť, určiť počet; syn. napočítať: narátali vyše dvesto návštevníkov; v Slovenskom krase zoológovia narátali 12 druhov a 450 kusov netopierov; áut som zbežne narátal okolo tridsať; narátala mu peniaze do dlane vyplatila
fraz. expr. nevie ani do troch/do piatich/do päť narátať je hlúpy; robí sa, akoby nevedel do troch/do piatich/do päť narátať robí sa hlúpym; skôr/prv ako narátam do troch/dopiatich/do päť veľmi rýchlo
nedok. k 1rátať


nerátajúc do toho predl. s Arátať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Skzastaráv.: počítaťrátať (požadovať istú sumu)


hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa


kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátaťpočítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatívypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhodypejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rátať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, počítať: r. peniaze, r. chyby; Petráňka rátala chlapov. (Fig.) Rátal si týždne, dni, hodiny. (Taj.) Na doláre ráce? (Ráz.) Ráta každú lyžicu, čo nosíš k ústam. (Kuk.)

r. na haliere šetriť;

2. hovor. vykonávať počtové úkony, počítať: učiť sa v škole r.; r. v hlave, na prstoch; r. bez chyby; r. pri tabuli; Či ste sa nepomýlili v rátaní? (Taj.)

nevie (ani) do troch rátať je hlúpy, nevyzná sa v ničom;

3. (koho, čo do čoho; koho, čo medzi čo; koho, čo k čomu; komu čo) počítať, zahrnovať, započítavať, zaraďovať niekam: Akoby jeho ani nerátala do tohto rozhovoru. (Tim.) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.) Ani by sa jej vraj sviatky nerátali, keby nebola doma (Taj.) ani by sviatky nemala.

4. (s kým, s čím i na koho, na čo) počítať s niekým al. niečím, brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať na niečo, spoliehať sa na niekoho, na niečo: Janko v duchu rátal s tým, že ten obed dostane najprv. (Zúb.) S družstvom už aj Sambor ráta, preto tak ľahko podpisuje. (Tat.) Na gazdovstvo rátať nijako nemôže. (Kuk.) Ja rátam na vašu rytierskosť. (Taj.) Vždy sa jej páčil, vždy rátala na neho (Tim.) dúfala, že si ju vezme.

r. s každým halierom šetriť;

5. uvažovať, myslieť, predpokladať, kalkulovať: Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali. (Laz.) Skoro by som naisto rátal, kto to mohol byť. (Zgur.) Statkárka ráta v duchu, koľko hektolitrov vyjde z tohto kusa zeme. (Kuk.)

6. trochu zastar. (koho, čo za čo, zried. i čím) pokladať, mať: Bol by si to azda za hanbu rátal, že ich nevládal zadržať. (Taj.) Bude si to za česť rátať, keď prijmem v tom okrese vyslanectvo na seba. (Lask.) Pritom i Maru rátajú strmou. (Tim.)

7. (čo za čo; ako) požadovať istú peňažnú sumu, účtovať: Za klčovanie si budeme rátať riadny plat. (Jes.) Nebude draho rátať, len ako po známosti. (Taj.)

8. (čo komu) prisudzovať: Aký je drobný, tenučký; nik by mu nerátal štyri roky. (Mor.);

dok. k 1 zrátať, k 2 vyrátať, k 3, 7 zarátať

|| rátať sa

1. zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, počítať sa: Nerád sa rátal medzi remeselníkov. (Kuk.) Začal sa (Mišo) trochu rátať už aj do sitárskej rodiny. (Bedn.)

2. (za koho, za čo) pokladať sa, mať sa: Pomysli si, že sa za šťastného rátať môže, kto takýto poklad dostane. (Kal.)

3. zried. vyrovnávať si účty (napr. bitkou): rátať sa s krivdou (Pláv.)

Morfologický analyzátor

rátať nedokonavé sloveso
(ja) rácem, rátam VKesa+; (ty) ráceš, rátaš VKesb+; (on, ona, ono) ráce, ráta VKesc+; (my) rátame, ráceme VKepa+; (vy) rácete, rátate VKepb+; (oni, ony) rátajú, rácu VKepc+;

(ja som, ty si, on) rátal VLesam+; (ona) rátala VLesaf+; (ono) rátalo VLesan+; (oni, ony) rátali VLepah+;
(ty) rátaj, rác! VMesb+; (my) rátajme, rácme! VMepa+; (vy) rácte, rátajte! VMepb+;
(nejako) rácuc, rátajúc VHe+;

rátať ndk nem
1. čo zisťovať počet, množstvo, počítať: powinj budu za robotu totiž kopacžom syedmjm po osmj turakom ratagicze fl 1 d 68 nahradit krupina 1695; widi-ly rodičowe, že dite gest natus k pluhu a k remeslu poctiwemu, nauči-li se čitat, pisat a ratat, nema ho od toho odťahowaty co 17. st; do gedného měsýce obyčegně rátáme 30 dnúw, protož k 8064 za 12 měsýcúw dodegme 24 dnúw, následowně bude 8088 dnú lu 1775
2. koho čím, čo za čo považovať, pokladať, mať niekoho, niečo za niečo: ryekol Gyuro: ey, kuttya terentette, kdože mna mrcha cžlowekom rata krupina 1694; každoročne musime odplacat po štyri zlatych uherskych i po šestdesiat funtou syra po našich vyrobiskach, ktere se nam za luky ratagu l. porúbka 1771 lp; predešle za dluhu cestu platievali jsme našemu panu osem a dvadcat rimskych zlatych, včil pak od jedneho každeho celeho dvora, ktery predtym se toliko za poldvor ratal, rimske zlate 3 l. teplá 1786 lp
3. čo k čomu, do čoho zahŕňať, zaraďovať niečo niekam: vy budete pred cisarskym a kralowskym banskym prawem slubowat a prisahat, že vy chcete baňu s vašim najlepšim rozumem a možnostu fedrowati, od škody a nečinu ostrihati a varovati, robotnikom ništ neslušneho naložiti, ani nezaslužene luomy a šichty žadnym spusobem ratati b. bystrica 1723 cm; luka k Selestyanskimu chotaru ratali selešťany 1741; (merač) pole meral, i pole Kamenjczu tak rečene do počtu pomeral, a takowe won z mgery newynechal, než y to do dworou aneb užjtkou ratal l. sielnica 1778
4. myslieť, predpokladať, usudzovať: rata a sudj swedek, žebj doljna belljanska na zdlžnost gednu dobru mjlu w sobe obsahowala belá 1785;
-avať frekv k 2: passa medzy wissno a nižno pani Zathureczkimy za slobodnu se rátawala martin 1727;
r. sa za koho považovať, pokladať sa za niekoho: Smolik, nebiwsse gazdom, než pod otcza sweho moczou, nemuože se tak ratat winowaty, gak giny gazdowga turany 1717; kdo ze wssech má se rátat za slobodneho pt 1778

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor