Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

rásť rastie rastú -sť/-i! nedok.

1. (o organizme) rastom sa zväčšovať, silnieť, vyvíjať sa: dieťa r-ie, tráva, strom r-ie; r-ú mu fúzy

2. vyrastať (význ. 2), dospievať: r. na dedine; r. v hojnosti, v biede

3. (o rastlinách, plodoch) vyskytovať sa, rodiť sa niekde: u nás cédre, pomaranče ner-ú; v tejto hore r-ú hríby

4. vznikať a vzmáhať sa, zveľaďovať sa: na neobývaných územiach r-ú nové osady

5. zvyšovať svoj objem, intenzitu, význam, hodnotu: výroba r-ie; zástupy ľudí r-li; jeho vplyv ustavične r-ie

6. zdokonaľovať sa vo vývine: r. umelecky, vedecky, r. duševne

r. ani, ako z vody veľmi rýchlo; r. od radosti veľmi sa tešiť; r-ú mu rožky veľa si dovoľuje; iron. počuť trávu r.; niečo r-ie niekomu pod rukami darí sa; r. ako huby po daždi veľmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rásť rastie rastú rasť/‑i! rástol nedok.

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.) • mocnieť: chlapec mohutnie, mocniesilnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silniepevnieťtužieťdužieťdužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejúhrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubnerásťnarastaťzväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšujebujnieťrozmáhať sarozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastálek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1


vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sabohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnúfraz. expr. stavať sa na nohyzveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďujepozdvihovať sapovznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastaťnarastaťzväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalitarozmáhať sarozširovať sašíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširujesilnieťrásť: silnie, rastie južný vetríkmohutnieťmocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieťkniž. intenzívnieťdužnieťdužieť: porast duž(n)iestupňovať savystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveďbyť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rásť, rastie, rastú, rástol (nár. i riasť, riastol) nedok.

1. (o živom organizme) prirodzeným spôsobom sa zväčšovať, silnieť, zosilňovať sa, vyvíjať sa: tráva rastie, rastliny, stromy rastú; bunky rastú; dieťa rastie; dobytok rastie; nechať si r. dlhé vlasy, fúzy, bradu; r. ani (ako) z vody veľmi rýchlo;

pren. i o neživých veciach: Budoviská všade rástli ani z vody (Pláv.) veľmi rýchlo ich stavali

r. do zeme hrbiť sa (od staroby); r. od radosti veľmi sa tešiť, byť uveličený; r. pýchou pýšiť sa; r. šťastím cítiť sa (veľmi) šťastným; r. blaženosťou byť plný blaženosti; r. do neba a) byť veľmi hrdý; b) byť veľmi šťastný; srdce mu rastie radosťou teší sa; tak rástol, celý rástol napĺňal sa hrdosťou, sebavedomím; Prikývla a mne rástli krídla (Švant.) unášalo ma, bol som hrdý; rastú mu rožky stáva sa príliš sebavedomým; nikomu stromy do neba nerastú všetko má svoje hranice, na každého príde; na vŕbe nerastie nedostať (ho) hocikde; počuť trávu rásť vidieť neskutočné, nemožné veci; Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú (úsl.) obyč. nestojíme o veci, z ktorých nemáme priamy osoh.

2. (o ľuďoch, najmä mladých) prežívať niekde detstvo; vyrastať, dospievať: Od malička rástli vedno. (Tim.) Rástol som v tvrdom ponížení. (Heč.) Hodní chlapci musia rásť v tej biednej Orave. (Jégé); rásť ako vŕba pri potoku vyrastať voľne, bez dozoru, bez výchovy;

3. (o rastlinách) vyskytovať sa na určitom mieste, tvoriť porast, rodiť sa: pomaranče u nás nerastú; Medzi skalami rástla materina dúška a miestami červenel sa zrelý chutný truskavec. (Vaj.)

4. zväčšovať sa, množiť sa, zosilňovať sa, pribúdať čo do počtu, intenzity, objemu, stupňovať sa: stavba rastie, výroba rastie; zástup, hluk, vrava, hlas rastie; za kapitalizmu nezamestnanosť rastie; smelosť, odvaha, zúfalstvo, strach, napätie, nespokojnosť, starosť, radosť, obdiv, sympatia rastie; dlh rastie; Rieka len rastie a rastie (Janč.) pribúda v nej vody. Náš oddiel začal rásť (Tomašč.) začal sa zväčšovať čo do počtu. Teší ma, že s rokmi vaša múdrosť rastie (Jégé) stávate sa múdrejšími. Zlata niť riastla do dĺžky. (Jil.)

hovor. niečo rastie niekomu pod rukami (pod rukou) darí sa: Ako sa vtedy tešila, keď videla, že mu práca rastie pod rukou. (Zúb.); rásť ako huby po daždi rýchlo sa množiť; Plány rástli ako huby po daždi. (Vaj.)

5. vzmáhať sa, zveľaďovať sa, získavať na hodnote, význame: hospodárstvo, majetok, mesto, podnik rastie; socialistický systém rastie a prospieva; význam štatistiky rastie; vplyv niekoho rastie; Rásť bude táto zem, odetá do nevädzí. (Rúf.) Budeme rozprávať, ako svet nový rastie z ľudskej lásky. (Lajč.)

r. v očiach niekoho získavať u niekoho väčšiu vážnosť;

6. priaznivo sa vyvíjať, zdokonaľovať sa; vyrastať: umelecky, herecky, vedecky, kultúrne r.; politicky r.; odborne, duševne r.; Cítil, že v tomto chlapcovi rastie haviar nového typu. (Hor.)

Morfologický analyzátor

rásť nedokonavé sloveso
(ja) rastiem VKesa+; (ty) rastieš VKesb+; (on, ona, ono) rastie VKesc+; (my) rastieme VKepa+; (vy) rastiete VKepb+; (oni, ony) rastú VKepc+;
(ja zajtra) porastiem VBesa+; (ty) porastieš VBesb+; (on) porastie VBesc+; (my) porastieme VBepa+; (vy) porastiete VBepb+; (oni) porastú VBepc+;
(ja som, ty si, on) rástol VLesam+; (ona) rástla VLesaf+; (ono) rástlo VLesan+; (oni, ony) rástli VLepah+;
(ty) rasť, rasti! VMesb+; (my) rasťme, rastime! VMepa+; (vy) rasťte, rastite! VMepb+;
(nejako) rastúc VHe+;

rásť [rá-, ria-, ro-, rô-, rú-],
rastnúť [ro-] ndk
1. (o organizme) rastom sa zväčšovať, vyvíjať sa, silnieť: tekwice, ugorky welmy rychle rostu kob 1666; zwjře žige, čuge, hyba sa, rodi se a umjrá, chowa se a ruste, stogj aneb sedj aneb ležj aneb chodj, gde op 1685; na kterem myste chceš, aby wlasy rostly, cybuly často potierag, to same tež y bradowyce hl 17. st; dite ništ neriastlo a na lawom ličku tri znački, jako ked by ihličkou pobodou p. ľupča 1732 cm; když služebkyni brucho rostlo, wimislel a znesl Beza, že od wnitrneho wredu puchne pp 1734; capillum promittere: wlasy rasti nechati wu 1750; rostnite a množte sa a naplnte zem a podmáňte gu sebe kb 1757; pastviska zakazane horami zarastle, takže se pretlačit ani hovado pre horu nemuže, kdežto samy moch bez travy roste, v kterych lichva pastvu žadnu nema, ani užitku východná 1773 lp; chrobacge gablka ze stromu zberag, abi zdrawge lepsse rast mohli pr 18. st; (mládenci) odkwitate tak gako ga na spusob kwitečka, kteri raste, kwitne, wadne od moci slunečka pie 18. st; owca sol welmi rada lize, z ktereho lizani y zdrawssi ge, y rostne, y tučnie mk 18. st
r. ako zapustený strom divo: o obywateluw Sskociy powydagu, že surowe maso užjwagu, že na zemi lihagu a žadneg okolo tela sweho starosti nemagu, ale gako zapustenj strom rostnu krp 1760; panská láska roste na zajačom chvoste pch 18. st je nestála
2. vyrastať, dospievať: (Pane) prosijme tebe, abys racžyl tomuto detiatku, kterež we gmenu twem pokrstiene gest, aby ono mohlo w praweg wiere a we wssech skutcziech dobrych a obicžegech krestinskych ruósti a rozmahati se bag 1585; (sv. Jozef) rostel w cnostech, w mudrosti , w dokonalosti, a tak byl negmilegssy Otczy nebeskemu slk 1766–80
3. (o rastlinách a živočíchoch) vyskytovať sa, rodiť sa, dariť sa: koprnyk roste pry lukach, lysty ma podobne k bolehlawu, ale ssyrssj a delssj; kopr wlasky w zahradach roste, gehož korene a semena w lekarswj potrebugeme hl 17. st; virgetum: mjsto, kde pruti roste, husstj ap 1771; pan farar Privicky, nech vas Pan Buch živj, pokud budu rosti po videlkach slivy kc 1791; pren laska, mila laska, kde tja lude beru, na skalach nerostess, v poli tja nesegu kc 1791
4. zveľaďovať sa, vzmáhať sa, rozrastať sa: prosijme twe milosti (Pane), abychom Tobe se lijbiczimy rozmahali a rostli a stale w slowu twogom zetrwali bag 1585; glisco: rostem, rozmaham se as 1728; meczitim rástlo dylo, nebo aneb praczowal, aneb se modlil Hylárion pep 1770; kdo ma statek, k tomu take bedliwost pridawa, že statek geho wzdjckj roste a rozmaha se cs 18. st
5. zvyšovať, zväčšovať svoj objem, význam, hodnotu, intenzitu: tollary sta, takowich powinnen bude položit (Tamassy), gestlibi nepoložel, bude ruost interes od nich žilina 1699; postaw sklenjcu do zimneg wody, techdy cristalliky budu tym skoreg ruosti och 17. st; z rokámj múdrosť rostne br 1785; ma se siat na schode, na wrsskach, kdiž mesic roste nn 18. st; (Pane) degž, at se mi srdce rožne a twa laska we mne rostne, at se tobe zaljbjm pie 18. st
6. zdokonaľovať sa vo vývine: potrebna wecz gest, abichme w praweg wire anebo w pobožnosti w nowem žywote chodili a prospiwaly, to gest, musime den ode dne wždi wicze ruosty a rozmahaty se tc 1631


rostnúť p.
rásť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor