ráno1, -a, rán str. začiatok dňa, prvá časť dňa od úsvitu do dopoludnia: včasné r., chladné, studené r., horúce júnové r.; chodiť do práce každé r.; od (včasného) r-a do (neskorého) večera celý deň; od večera do r-a celú noc; Ráno svitlo škaredé (Min.) bolo zamračené. Hostia sa rozišli až za bieleho rána (Jégé) keď sa celkom rozvidnelo. Prebudil sa len nad ránom. (Hor.) K ránu zaspal. (Taj.) Do rána bolo ešte ďaleko. (Urb.) Na ráno mali deti čierik (Rys.) na raňajky. Za rána, za rosy najlepšie sa kosí. (porek.) Dobré ráno! pozdrav
● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave;
pren. bás. začiatok nejakého obdobia, obyč. priaznivého pre niečo: r. života mladosť; Je ráno veku človeka. (Kost.) Slovensko v novom ráne doháňalo zameškané. (Ráz.-Mart.) O, mládež naša, tys držiteľkou rána (Hviezd.) pokroku;
ranný príd. ktorý prichádza ráno, ktorý sa koná ráno: r. svit, r-é zore, r-á rosa, r-á hmla; r-á vychádzka, r-á smena, r-é vysielanie (v rozhlase), r-á rozcvička, r-á gymnastika;
ránko i ráničko, -a str. zdrob. expr.: Dobré ránko! fam. pozdrav Dobré ráno; Za ránička, za rána vypustila škovrana. (Podj.)
ráno2 prísl. v rannom čase: skoro r., včas r.; O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) V utorok ráno bude dobytok tu. (Heč.) Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) o lenivom človeku.