rám -u m.
1. ozdobná a ochranná obruba obrazu, zrkadla ap.: drevený, pozlátený r.; dať obraz do r-u
2. konštrukcia, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo upevňuje, napína ap.: r. dverí, okna, píly; napnúť plátno na r.; r. bicykla;
rámový príd.: r-é železo, r-á píla;
rámik -a, rámček -a m. zdrob.
rám rámu pl. N rámy I rámami m.
rám -u m. ‹n›
1. ozdobná a ochranná obruba obrazu a pod.
2. konštrukcia, do ktorej sa niečo vsadzuje, ktorá niečo nesie, spevňuje a pod.: okenný r.; r. bicykla, píly;
rámový príd.
konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
rám p. konštrukcia
rám, -u m.
1. ozdobná al. ochranná obruba obrazu, okna, dverí, zrkadla ap.: zlatý, pozlátený, drevený, kovový, hrubý, široký r.; bohatý r. bohato zdobený; okenný r., r. obrazu, r. dverí; vložiť niečo do r-u;
pren. čo sa rozkladá okolo niečoho, čo obrubuje, obklopuje niečo, rámec: rám belasých hôr (Fig.); rám vlasov (Jes.); Brada išla dookola, robiac tmavý rám okolo oholenej tvári. (Kuk.)
● hovor. iron. daj si to za rám výraz vyjadrujúci urazenie sa po nesplnenej žiadosti o nejakú vec; nechaj si to;
2. zariadenie, ktoré niečo napína, udržuje v určitej polohe, pohromade ap.; kostra niečoho: vyšívací r., formovací r.; napnúť plátno na r.; nosný r.; r. bicykla, podvozku; stav. murovať do r-u stavať z tehlových blokov vopred pripravených vo forme;
1. patriaci na rám, ktorý je na ráme: r. klinec, r-é železo, r-é rebrá;
2. v ktorom sa využíva rám ako konštrukčný prvok: r. vozík, r. kalolis, r. filter, r-á píla, r-é dvere, r-á anténa;
rámik, -a m. zdrob.
1. malý rám;
2. včel. ochranná drevená obruba, v ktorej včely stavajú svoje dielo
rám m 1. ochranná, ozdobná obruba nejakého predmetu (okna, obrazu ap.): platil sem mlynarowy Ondregowy od 4 ramow fl 2 (MOŠOVCE 1563); Kalywoda od ramuw dal fl 1 (TRENČÍN 1587); tissliarowy, co rami sprawal a geden stolcek do kostola, dal sem d 35 (ZVOLEN 1626); (inventár) osem oblokuw z nehodnimy starimy ramamy bez skel (HRIČOV 1680); wyssneg chyzy od dwora dal sem sprawyt obloky, ramy som sam sprawyl (L. JÁN 1702); (inventár) obraz w čerwenem rame dubowem 1 (M. KAMEŇ 1772) 2. konštrukcia na upevnenie, napnutie niečoho, napr. pri tkaní: w Ziline a w Rajczy wssetczy szukeniczy mohu sobe wlny sukeniczke a ramy udelaty (P. BYSTRICA 1506); od ramow sukeniczkich ode trich przigal sem d 99 (TRENČÍN 1580); nema žadni mystr z ramu žadneho sukna snimati ani odriglowati, lečby prw przehlednuto bylo pod pokutu d 50 (SKALICA 1697); tendicula: rám, na který saukenjcy saukno a ssewkine platno wytahugj (CL 1777); -ový príd k 1: z riadu cimrmanskeho pri hospodarstwi nechane gsau: dwe dlata, cžtiri nebožice, 1 pilka ramowa (ZVOLEN 1634); inventarium: ramowa pilka 1 (M. KAMEŇ 1732); -ik dem k 1: malarowy trenčanskemu od obrazuw, na ktore ramiky malowal, fl 2, d 25 (P. BYSTRICA 1722)