Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rádio -ia D a L -iu s.

1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.

2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.; hlásilo to r.

3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist; Vydavateľstvo r-ia Bratislava

4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;

rádiový¹ príd.: r-é vysielanie, spojenie

rádio -ia s. ‹l›

1. hovor. rozhlas (ako hromadný oznamovací prostriedok)

2. rozhlasový prijímač

rádio-¹ ‹l› odb. v zloženinách prvá časť s významom

1. týkajúci sa lúčov, žiarenia pri jadrovej reakcii, rádioaktívny

2. týkajúci sa rádiových elektromagnetických vĺn, rádiový²

3. rádium, rádiový¹

rádio-² ‹l› anat., lek. v zloženinách prvá časť s významom týkajúci sa vretennej kosti

rádio, -ia, 6. p. -u, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.

1. (bez mn. č.) el. tech. vysielanie elektromagnetických vĺn bez drôtov: udržiavať spojenie r-om;

2. (bez mn. č.) hovor. rozhlas: počúvať r., hovoriť do r-ia;

3. hovor. rozhlasový prístroj, prijímač: zapnúť, vypnúť r., pustiť r.;

rádiový¹ príd.: r-é spojenie, vysielanie; r. program; r. prístroj;

rádijko, -a, -jok str. zdrob. expr. (Tat.)

(jedno) rádio; (bez) rádia; (k) rádiu; (vidím) rádio; (hej) rádio!; (o) rádiu; (s) rádiom;

(štyri) rádiá; (bez) rádií; (k) rádiám; (vidím) rádiá; (hej) rádiá!; (o) rádiách; (s) rádiami;