Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV subst obce

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rád¹ -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

rádový¹ príd.

rád² -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u; geom. útvar druhého r-u;

rádový² príd.;

rádovo prísl.

rád³

I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je; r. ta chodí, r. ich vidí; r. si vypil; ner-i to robia

2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá; v apríli r-o prší

3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal; (ne)r. by to urobil; r. by vedieť

4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť; mať r. hudbu; majú sa r-i

5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...; budem radšej, keď odídete; som r. na svete; to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

● r-o sa stalo ochotne som to urobil; čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.; majte ma r. nezáleží mi na vás

II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

III. čast.

1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali; radšej poďme!

2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

rád čast.

rád, rada, rado mn. m. živ. radi, m. neživ., ž. a s. rady radšej iba N príd., obyč. v platnosti prísl.

rád ‑u m. (rehoľa); rádový

rád ‑u m. (zaradenie podľa hodnoty); rádový; rádovo prísl.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1

ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rád • neľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedov • mať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholu • neznášať: neznáša klamstvo • kniž. nevražiť: nevraží na vedúceho

nepoznať nenachádzať rešpekt, potešenie v niečom • nepripúšťať • nemať rád • neobľubovať • neznášať: nepozná, nepripúšťa kompromisy; neznáša, nemá rád iné názory ako svoje vlastné

obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domov • nájsť/mať zaľúbenie • nájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňoch • zamilovať si: zamilovala si južné Slovensko • zamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolania • zaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu šport • prilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestu • hovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie deti • zried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

rád¹, -u m. združenie ľudí viazaných sľubom, že budú žiť podľa určitých náboženských pravidiel, rehoľa: františkánsky, jezuitský, benediktínsky e.; r. templárov, r. milosrdných sestier;

rádový príd.: r. kňaz, r-á sestra; r-é pravidlá; r-é školy, majetky patriace rádu

rád², -u m.

1. mat. exponent v príslušnej mocnine desiatok: jednotky nultého, prvého, druhého atď. rádu v desatinnej sústave označenie pre jednotky, desiatky, stovky ap.;

2. geom. počet údajov , ktorými sa jednoznačne určuje poloha základného prvku v geometrickom útvare: útvar druhého rádu priamka

rád³, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.

1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením; s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže; rada tam chodí; rada sa pekne oblieka, nosí; neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.); r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje; r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo; zo srdca r. veľmi ochotne

● hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie); žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;

2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda; rado sa to kazí; v apríli sa počasie rado mení; Po vydaji rado sa všeličo prevráti. (Kuk.)

3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?

4. mať rád (koho, čo; niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť; mať r. hudbu, knihy; majú sa radi ľúbia sa, dobre sa znášajú; (Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia

● hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;

5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: Tí ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší; hovor. je celý r. veľmi sa teší;

6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)

Morfologický analyzátor

rada podstatné meno, ženský rod

(jedna) rada; (bez) rady; (k) rade; (vidím) radu; (hej) rada!; (o) rade; (s) radou;

(štyri) rady; (bez) rád; (k) radám; (vidím) rady; (hej) rady!; (o) radách; (s) radami;

rád podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rád; (bez) rádu; (k) rádu; (vidím) rád; (hej) rád!; (o) ráde; (s) rádom;

(tri) rády; (bez) rádov; (k) rádom; (vidím) rády; (hej) rády!; (o) rádoch; (s) rádmi;

rád prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) rád;

(dvaja) radi;

(jeden) radšej;

(dvaja) radšej;

(jeden) najradšej;

(štyria) najradšej;

mužský rod, neživotné

(jeden) rád;

(dva) rady;

(jeden) radšej;

(dva) radšej;

(jeden) najradšej;

(štyri) najradšej;

ženský rod

(jedna) rada;

(dve) rady;

(jedna) radšej;

(dve) radšej;

(jedna) najradšej;

(dve) najradšej;

stredný rod

(jedno) rado;

(štyri) rady;

(jedno) radšej;

(tri) radšej;

(jedno) najradšej;

(tri) najradšej;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme žarnovica 1589; kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj bv 1652; kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj mbf 1721; (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby turiec 1754; páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili ukk 1768; imperito: rad poručim ld 18. st; černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru pr 18. st
• tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka sin 1678; homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu ks 1763; podobnj z podobnjm rád se spolčuge vp 1764 vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste hl 17. st; wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne rg 18. st; nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi pr 18. st
• nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj sin 1678; po mokrem magj čerwen rad prssj pr 18. st
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky žk 1477; ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam b. štiavnica 1598; ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo malženice 1621; aveo scire: rád bych weďel ks 1763; rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima asl 1790
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma ms 1758; aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala br 1785; já tia ze srdcza rada mam sns 1786; Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil pv 18. st
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla šimonovany 1556; rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili bielsko 1668
II.
radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal šariš 1455; tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela asl 1603; trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce kob 1666; (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli ms 1758; mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy gp 1782; koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu pr 18. st
III.
radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy bratislava 1646; radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass bv 1652; (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil krupina 1692; ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila asl 1781
P atpn Radyk v badíne 1135 cdsl; Radiszlav radislav v trenčíne 1208; tpn Radichov radošovce 1216 cdsl; Radoma 1272 vso

rád m
1. poriadok, obyčaj, ustanovenie: y w Starem zakone Búh byl hlawa sinagogj židowskeg, wssak Buh predstawil gj Arona za hlawu a kneze negwissiho, a ten rad trwal až do posledniho tp 1691; series: rád, porádek; series vitae: žiwota rádi ks 1763; pobózny kňezi y take mnjssi a mnjsski swúg rád a ustanoweňá zachowáwati se usylugú blr 18. st
2. hodnosť, stav, rod, postavenie: swedectwj datj prosyme wšech y gedneho každeho, podle stawu a řadu, uctiwe a laskawe mv 1676; wstupowal Isaak wisse a wisse, rozmahal se wice a wice, dokawad welmy welikim nezostal, ne podle tiela, ne w marnich dostatkoch zemskich, ne w negakich hodnostiach a radoch swetskich, než w rozličnich ctnostiach kt 1753; castus: rád cyrkewny ks 1763
3. stav, rehoľa, bratstvo: pritomny budu pri tom poslednem sudu strasslýwem sprawcowe cirkewny, papežowe, farary, spowedlnicý, wsselikeho rádu zakonicy sk 1697; (cirkev katolícka) wyzdwjhuge wsseliké duchovné rády, reholy, bratrstwá ia 1708; wssecek rád (bratov menších) powinnen gest činiti poslussnost y vctiwost pánu papežj y rimskeg cýrkwi rb 1713; capitulum ordinis: mjsto, kde se negakého rádu reholnjckého udy wespolek scházegj; religionem ingressus est: do rádu, rehole wstúpil wu 1750; clerus: knezsky rád, staw duchowny; ordo eqvestris: konycky rád ks 1763; sám minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prigjmati prv 1767