Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

päť, m. živ. i piati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5: p. domov, žien, p. chlapcov, p-i chlapci, dom číslo p.; je (už) o p. minút dvanásť i fraz. je najvyšší čas

robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do p. napočítať, narátať; expr. sedieť ako p. peňazí ticho, pokojne; mať všetkých p. p mať všetky požadované vlastnosti; pejor. nemať všetkých p. pohromade byť nenormálny; žart. kúpiť za p. prstov (a šiestu dlaň) ukradnúť; expr. robiť niečo o milých p. usilovne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
päťkrát, päť ráz neskl. čísl.
päť, m. živ. i piati ‑ich čísl.

päťkrát, päť ráz čísl. násobná príslovková


päť piatich v matematike i neskl., mužský živ. i N piati čísl. základná

päťapolkrát, päť a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 5 1/2, päť a pol: p. dlhšia turistická trasa; územie je p. väčšie ako Slovensko; počet zákazníkov využívajúcich mobilné dátové služby vzrástol v priebehu roka p.; susedná obec je rozlohou päť a pol ráz menšia ako naša


päťkrát, päť ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 5, päť: cvik zopakujte p.; časopis vychádza p. ročne, do roka; naučiť sa p. denne jesť v menších porciách; bol ženatý až p.; Nový Zéland je viac ako p. väčší než Slovensko; herečka bola p. nominovaná na Oscara; od rána som ti už päť ráz telefonovala!


päť piatich, mužský živ. N i piati piatich i neskl. čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 5; súčasť zložených čísloviek, napr. šesťdesiatpäť, päťtisíc, tristodvadsaťpäť/tristo dvadsaťpäť: jeden, dva, tri, štyri, päť... (pri počítaní); päť chlapcov, žien, kuriatok; päť prstov na ruke; izba číslo päť; olympijská zástava s piatimi kruhmi; hodnotiť žiakov známkou od jeden do päť; päť a päť je desať; osem mínus tri je päť; päť krát jeden je päť; pätnásť delené päť je tri; kniha je rozdelená do piatich kapitol; otec pochádza z piatich súrodencov; lístok stojí päť eur; spoj premáva každých päť minút; zločinec dostal päť rokov bol odsúdený na päť rokov väzenia; posadali si na lavičku po piatich, po päť; stalo sa to pred piatimi mesiacmi; je o päť minút dvanásťi fraz.
2. ako súčasť zlomkovej číslovky päť a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 5 1/2, päť celkov a jednu polovicu (takého istého) celku: je to dlhé päť a pol metra; do cesta pridáme päť a pol lyžice múky
fraz. robí sa/vyzerá, akoby nevedel do päť/do piatich napočítať/narátať robí sa hlúpym, vyzerá hlúpy; expr. sedieť ako päť peňazí ticho, pokojne sedieť; brať niečo všetkými piatimi al. byť všetkými piatimi za niečo ochotne, s radosťou prijať niečo, súhlasiť s niečím; gazdovať od desiatich k piatim zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej; expr. kúpiť za päť prstov [a šiestu dlaň] ukradnúť niečo; mať všetkých päť p/pé a) mať všetky požadované vlastnosti začínajúce sa na písmeno p (pôvodne o ideálnej neveste – pekná, peňažitá, pracovitá, pobožná a poctivá) b) o niečom, čo spĺňa všetky požiadavky, potreby, kritériá a pod., kvalitný, perfektný; expr. mať všetkých päť pokope/pohromade byť múdry, rozvážny; môže si/mohol by si všetkých päť prstov oblízať môže byť nadmieru spokojný, mohol by byť rád (pretože niečo je preňho veľmi dobré, výhodné); expr. nemať všetkých päť pokope/pohromade byť nenormálny; nevie napočítať/narátať [ani] do päť/do piatich je nevedomý, neskúsený, hlúpy; expr. [robiť niečo, pracovať, utekať] o milých päť robiť niečo, pracovať, utekať usilovne, zo všetkých síl; skôr/prv ako narátam do päť/do piatich veľmi rýchlo: nech je to hotové skôr, ako narátam do päť, do piatich; [urobiť niečo] o päť minút dvanásť al. [urobiť niečo] päť minút pred dvanástou urobiť niečo v poslednej chvíli; [urobiť niečo] päť minút po dvanástej urobiť niečo neskoro, zmeškať niečo
parem. odpadne jeden kvet, nastane iných päť o nestálosti v láske


päť rázpäťkrát


piatipäť

-äť/159468±12 2.76: numeráliá (nesklonné) 51364 päť/36579 deväť/8937 dvadsaťpäť/2208 tridsaťpäť/894 štyridsaťpäť/681 sedemdesiatpäť/333 dvadsaťdeväť/264 päťdesiatpäť/248 šesťdesiatpäť/236 tridsaťdeväť/203 deväťdesiatdeväť/186 osemdesiatpäť/148 deväťdesiatpäť/124 (5/323)

-päť/142405 3.60: numeráliá (nesklonné) 41451 päť/36579 dvadsaťpäť/2208 tridsaťpäť/894 štyridsaťpäť/681 sedemdesiatpäť/333 päťdesiatpäť/248 šesťdesiatpäť/236 osemdesiatpäť/148 deväťdesiatpäť/124

-päť/142405 38.84: adverbiá 1. st. 100904 opäť/72056 späť/21265 naspäť/7529 vzápäť/50 (1/4)

-päť/142405 13.41: verbá inf. dok. 48 vypäť/11 (11/37)

/5658208±880 10.50: numeráliá (nesklonné) 188020 ť/36579 desať/30075 šesť/22414 dosť/18739 dvadsať/13954 deväť/8937 tridsať/8502 dvanásť/8113 pätnásť/7448 štyridsať/5044 jedenásť/4190 štrnásť/3155 trinásť/2987 (31/17883)

opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihriskozried. napreteky (Gabaj)nár. úbehom (Podjavorinská)expr.: ozlomkrkyozlomkrkodušu, pís. i o dušufraz.: o dušu spasenúo milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkomexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovanianár. navylomkrky, pís. i na vylomkrkynespis. oprekot


rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazykypríčinlivoagilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiáltuho: tuho sa pripravovať na skúškuexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovaniafraz. o milých päťnespis. pilne

porov. aj usilovný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

päťkrát i päť ráz čísl. nás. k päť


päť, m. živ. i piati, -ich čísl. zákl. vyjadruje číslo 5; p. korún, p. rokov, p. jabĺk, p. minút

hovor. o milých p. (v spojení so slovesom) intenzívne, usilovne; expr. čuší, sedí ako p. peňazí (o dieťati) je tiché, pokojné; expr. kúpiť niečo za p. prstov ukradnúť; hovor. p. minút pred dvanástou tesne pred koncom; expr. mať všetkých p. pokope byť múdry, rozvážny; hovor. mať všetkých päť p všetky cnosti, výhody, prednosti (o deve, o žene); hovor. gazduje od desiatich k piatim nehospodárne, zle; Ukážem ti, čo je päť (Kuk.) svoju moc, donútim ťa; expr. (Pre) päť rán Kristových! zvolanie pri zdesení, hrôze


päť ráz p. päťkrát

päťmi, pätoria p. päť


päť m. živ. i piati, pätoria, päťmi čísl. zákl. (pejc, pejcmi) csl vyjadruje číslo a počet 5: Petoré chlapi zme to ftedi boľi z volmí na hoľi (Dol. Lehota DK); Ťela malo peď_ňí (Parížovce LM); Bolo peď hektárou puodi a to sa len kosima robilo (Bzenica NB); Poňiekerej, eno piaťi, mali postavenej páleňice (Čelovce MK); Iba naraz vindu pejťi chlapi (Rovňany LUČ); Lúku kosia pätoria (Králiky BB); Mán piéčih brató a päč sestrí (Budikovany RS); Namotaľi sme si ped rífuov (Podmanín PB); Zo päť kusvo hlávek priňes! (Čičmany ŽIL); Já už veru f péťi rokoch som pomahal (Adamovce TRČ); Na téj lúke kosilo peť chlapov (Bánovce n. Bebr.); Ped rokóf son tam slúžila (Ružindol TRN); Dom zme nemali chírni, len izbu a kuchinku malú, a pied nás tam bívalo (Bernolákovo BRA); Tam cahaľi zubi za pejc korun (Nemešany LVO); Aňi pejcmi chlopi s tim ňemohľi pohnuc (Dl. Lúka BAR); Šmetanku zberame tidzeň abo pejdz dňi (Kokšov-Bakša KOŠ); Von kedi mal pejdz roki, ta von uš pas sam kravi (Brezina TRB); Ja mam na pejc kňiškoch peňeźi (Sobrance)
F. ňevie do päťi narátať (Čičmany ŽIL) - je hlúpy, naivný; ňima vo zviku sedávaď ako peť peňazí (Pukanec LVI) - pokojne, nečinne; seďí ani peť penezí (Revúca), čuší ako päť peňazí (Ležiachov MAR) - je celkom ticho; ňemu je to piet jak šest (Brodské SKA) - je mu to ľahostajné; zedou̯ bi to o milích päť (Martin) - veľmi rýchlo; robí o milich peť (Rim. Píla RS) - usilovne, šikovne; kúpiu̯ za päť prstou a šiestu dlaň (Slovany MAR) - ukradol; kradél pácimi prstámi a šestú dlaňú (Bošáca TRČ) - veľmi kradol; jeden za peť, druhí bez jednej za šesť (Lutila KRE) - obaja sú rovnakí; ukiazav, śo je peť (Rim. Píla RS) - čo môže, čo dokáže, čo vie; bude sa miet po pieci (Brodské SKA) - vyhrešia ho, vybijú ho; pre ped rán Krista pána! (Ružindol TRN), pejdz rani Kristovo, ta co sebe ja, bidna, teras počňem?! (Ostrovany SAB) - preboha! (zvolanie pri zdesení, hrôze)


päť nedok. zried. napínať, siliť: Tag ma pelo vracať (Terchová ŽIL)


pejcmi p. päť


pejť p. päť


piati p. päť

päť [päť, pať, peť, piet, pejc] m čísl zákl pre číslo a počet 5: (J. Jiskra zaplatí) polowiczy zlatimy czrwenymy a druhu polowiczy strziebrem hrzywnu po piety zlatich ZVOLEN 1445 KL; peť dworu wyhorelo (P. ĽUPČA 1546); lieskowich oresskow pet bečžiek (PREŠOV 1693); alčim patom, čuo na studni koleso spraowali (ŽILINA 1718); za pejc roky sme dawali dežmu (ZÁHRADNÉ 1786);
F. v úpenlivých prosebných formulách: pre pyet ran Krysta Pana prosyme ponyžene a pokorne (BÁNOVCE n. B. 1712)


pať p. päť

Zvukové nahrávky niektorých slov

päť alebo šesť dní cinq ou six jours
päť alebo šesť mesiacov cinq ou six mois
päť alebo šesť stôp cinq ou six pieds
päť alebo šesť týždňov cinq ou six semaines
päť nocí a štyri cinq nuits et quatre
štyri alebo päť mesiacov quatre ou cinq mois
štyri alebo päť míľ quatre ou cinq milles
štyri alebo päť osôb quatre ou cinq personnes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu