pytač -a m.
1. uchádzač o ruku dievčaťa: mala veľa p-ov a nevydala sa
2. prostredník uchádzača o ruku dievčaťa: poslať p-ov
nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • ženích: nájsť si ženícha • hovor. štramák • subšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
pytač p. uchádzač, nápadník
uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
pytač, -a, mn. č. -i m.
1. kto si chce vziať dievča za ženu, nápadník: Keby ste sa chceli vydať, mali by ste na každý prst pytača. (Al.) Prišiel vážny pytač, profesor, prisľúbili mu dievča. (Vans.) Pytačov mala kopu, každému však dala košík. (Urb.)
2. kto pri pytačkách miesto mládenca pýta dievča o ruku: Prosil, aby mu šiel za pytača. (Vans.) Pytač začal pýtať nevestu. (Zgur.)
(jeden) pytač; (bez) pytača; (k) pytačovi; (vidím) pytača; (hej) pytač!; (o) pytačovi; (s) pytačom;
(dvaja) pytači; (bez) pytačov; (k) pytačom; (vidím) pytačov; (hej) pytači!; (o) pytačoch; (s) pytačmi;