putovať bud. bude p./poputuje nedok.
1. konať cestu, cestovať, ísť: p. po svete, z miesta na miesto;
pren. expr. kniha p-la z rúk do rúk
2. konať cestu na pútnické miesto: p. do Levoče, do Mekky
putovať putuje putujú putuj! putoval putujúc putujúci putovanie nedok.
cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po svete • expr. vandrovať • subšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí doma • ísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom
putovať p. cestovať
tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mesta • uberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťou • valiť sa • expr.: hrnúť sa • sypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kina • expr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestím • prúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti
2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
putovať, -uje, -ujú nedok.
1. konať cestu pešo, cestovať: Po mnohom putovaní prišiel Popolvár ku kráľovi. (Dobš.) Po dlhom putovaní zvítal sa so svojimi. (Ondr.); putovať svetom (Hviezd.); Pätnásť rokov putoval ako vyhnanec v cudzine. (Vlč.); putujúci remeselníci (Al.); Tulák putuje z miesta na miesto. (Jil.) Putujeme cestou-necestou za vami. (Fr. Kráľ) Duchom po Tatrách putuje. (Sládk.) Putoval na univerzitu do Nemecka. (Kuk.) Putovali po salašoch. (Ráz.-Mart.); pren. Slnce putovalo po klenbe nebies (Al.) vykonávalo svoju dráhu. Vojny putovali svetom (Urb.) všade sa objavovali; v krajoch, v ktorých Dunaj putovať bude (Kal.) cez ktoré bude tiecť;
2. konať púť (najmä pešo) na nejaké pútnické miesto: Kňaz putuje ku kaplici. (Kuk.); putovať do Jeruzalema (Jégé);
3. expr. (o veci) byť poslaný niekam, dostávať sa niekam; meniť majiteľa al. miesto: Písmo putuje z rúk do rúk. (Fr. Kráľ); básne putujú do koša; Keď slnko teplejšie zahrialo, už putoval kabát i košeľa na medzu. (Zgur.) Za vysťahovalcami putovali aj zásielky kníh. (Mráz) Tisícky dodacích listov denne putujú po stavbe. (Karv.); peniaze putujú do vrecka;
opak. putúvať i putovávať, -a, -ajú
putovať ndk 1. konať cestu pešo, chodiť z miesta na miesto, vandrovať: abych w ruce tyranských žoldnerůw nepryssel a gým dobrowolne newpadol, musyl gsem putowati, manželku y djtky opustiti (KLENOVEC 1627 E); Ixion po swete sem y tam putowal (GŠ 1758); peregrinor: putugem, wandrugem (KS 1763); x. pren ginssi pak lidé obesnj samého toliko dusse posylněnj a pokrmu duchowného, pokuď na cestě žiwota tohoto putugú, potrebugu (IA 1708) kým žijú L. krstnemu otcowi, matke oznamugem, že ležic w truhličke k wečnosti putugem (Pie 18. st) zomrel som 2. kam konať cestu na nejaké pútnické miesto: proste mileho Pana Buoha za werne puthnyky, gesto puthugy k buozemu hrobu (SM 1479); Boh sam ulozil, aby kazdy muzkeho pohlawy trykrat w roce pred Panem se postawil a do Geruzalema putowal (ŠV 1675); (sused náš) na swate mista rad putowal (KT 1753); modlite sa, postite sa, almužne dawagte, putugte na swate mista (MiK 18. st); putúvať frekv k 1: saepius peregrinari solere: putúwati (PD 18. st)