pustovník, -a, mn. č. -ci m. kto sa z náboženského fanatizmu utiahne do samoty a žije prísnym asketickým životom: žiť ako p. samotársky, asketicky;
pren. človek odťahujúci sa od spoločnosti, samotár, askéta: Pritom bolo od takého pustovníka podivné, že ju ťapol i tri razy po okrúhlom pleci. (Jégé);
pustovníčka, -y, -čok ž.;
pustvonícky príd. i prísl.: p-a jaskyňa, p-a samota; p. život; žiť p.;
pustovníctvo, -a str. pustovnícky život: dva roky p-y (Vaj.)