pustovník -a mn. -ci m. kto z náb. dôvodov žije v samote asketickým životom;
pustovníčka -y -čok ž.;
pustovnícky príd. i prísl.: p-a jaskyňa; p. žiť
pustovník 1. kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom • kniž.: eremita • anachorét • anachoréta
2. p. samotár
samotár osamote žijúci človek • expr. odľud: nie je nijaký samotár, odľud • expr. zried.: odľudník • neľudník • pustovník • eremita (kto z náboženských dôvodov žije v samote) • expr. divoch
pustovník, -a, mn. č. -ci m. kto sa z náboženského fanatizmu utiahne do samoty a žije prísnym asketickým životom: žiť ako p. samotársky, asketicky;
pren. človek odťahujúci sa od spoločnosti, samotár, askéta: Pritom bolo od takého pustovníka podivné, že ju ťapol i tri razy po okrúhlom pleci. (Jégé);
pustovníčka, -y, -čok ž.;
pustvonícky príd. i prísl.: p-a jaskyňa, p-a samota; p. život; žiť p.;
pustovníctvo, -a str. pustovnícky život: dva roky p-y (Vaj.)
(jeden) pustovník; (bez) pustovníka; (k) pustovníkovi; (vidím) pustovníka; (hej) pustovník!; (o) pustovníkovi; (s) pustovníkom;
(štyria) pustovníci; (bez) pustovníkov; (k) pustovníkom; (vidím) pustovníkov; (hej) pustovníci!; (o) pustovníkoch; (s) pustovníkmi;