Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pustovník -a mn. -ci m. kto z náb. dôvodov žije v samote asketickým životom;

pustovníčka -y -čok ž.;

pustovnícky príd. i prísl.: p-a jaskyňa; p. žiť

pustovník -ka pl. N -íci G -kov m.

pustovník, -a, mn. č. -ci m. kto sa z náboženského fanatizmu utiahne do samoty a žije prísnym asketickým životom: žiť ako p. samotársky, asketicky;

pren. človek odťahujúci sa od spoločnosti, samotár, askéta: Pritom bolo od takého pustovníka podivné, že ju ťapol i tri razy po okrúhlom pleci. (Jégé);

pustovníčka, -y, -čok ž.;

pustvonícky príd. i prísl.: p-a jaskyňa, p-a samota; p. život; žiť p.;

pustovníctvo, -a str. pustovnícky život: dva roky p-y (Vaj.)

pustovník [-tov-, -tev-, -teved-], pustník m kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom: jsem jako hrdlička, zbaven tovariška, neb jak v horách pustník (RL 1644); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňíci k wám my bydňi woláme, na zemi hrýssňicy (CC 1655); pustnjcy w swjch sklepech na pušty bjwagj (KoB 1666); ga sem gako pustnik w pustinach zwedenj (KK 1709); gsem gak w horach pustnik a na ceste putnik (PoP 1723-24); swati pustewnjcy a reholnicy twrdé pusti zachowáwali (SSt 1742); co pjsse s. Bazylius z Cezarye o pustownjkoch starodáwných? (ST 1797); su pustedewnici, kteri si z wlni kozeg kosele šigu a do nih se oblekagu (SJ 18. st); -íčka ž: (M. Magdaléne) gakossto prwna pustewnička swug ziwot za 30 rokuw w twrdem pokani strawila (MS 1758); -ícky príd: anachoresis: pústewnjcké mjsto (KS 1763); (Pachomius) pústewnicka žiwot srdečne milowal (VP 1764); mnohim wzdichanim a plačem milence umrleg (milenke) poslužil, pust egypsky sobe wiwolil, aby tam pustownicky žiwot wgedel (Káz 18. st); -ček m dem: stalo sa, že geden pustewniček gmenem Danyel natrafil na toho Eulogiusse (SK 1697)