pustý, 2. st. pustejší príd.
1. opustený, neobývaný, nehostinný, prázdny; bez života, osamelý: p. dom; p-á krajina; p-á hora, p-é ulice; Dedina zdá sa jej taká pustá a otupná. (Tim.) Nivy prvej zakvitnuté — dnes holé a pusté. (Kuk.); p. ostrov neobývaný; pren. Svet stal sa pre mňa pustým ostrovom (Al.) cítim sa v ňom sám, opustený.
2. smutný, prázdny, bezútešný; netečný, tupý: Môj život bez nej bol daromný a pustý. (Fig.); p-á mĺkvota (Laz.); p-á duša (Jes.) bez záujmu, zanietenia, nadšenia; p-é srdcia (Jes.) bez citu; p. čas (vaj.) ničím nevyplnený, nudný;
3. (o reči) nemajúci obsah, význam, prázdny, planý: Do vetra púšťal pustú reč. (Kost.) Sľuby zostali len pustými slovami. (Tomašč.) Slovo — pustý zvuk. (Jes.)
4. hovor. expr. hrubý, surový; bezočivý, nehorázny: p-á vražda (Ráz.-Mart.); p-á lož; p-á zrada (Horov);
pusto prísl.
1. prázdno, nehostinne: Na dvore pusto ako na cmiteri. (Dobš.) V príbytku bolo pusto a temno. (Lask.) Pusto, ticho je v dedine. (J. Kráľ)
2. clivo, otupno, smutno: Doma bývalo jej pusto. (Taj.) Bolo mi clivo, pusto. (Kuk.) Pusto je v mojom srdci. (vans.)
3. hovor. expr. nehorázne, hrubo, drsne: pusto sa smeje (Karv.); pusto klial (Hor.)