pustý príd.
1. opustený, prázdny: p-é ulice, p. ostrov
2. bezobsažný, prázdny: p. život, p-é reči
3. expr. ktorý nepozná hranice, mieru, neslýchaný, bezočivý: p-á lož, zrada; p-ý podvod;
pusto prísl. k 1 – 3 i vetná prísl. k 1: ulice vyzerajú p.; p. žiť; p. kliať; v dome je p.
pusto 2. st. -tejšie prísl.
pustý, 2. st. pustejší príd.
1. opustený, neobývaný, nehostinný, prázdny; bez života, osamelý: p. dom; p-á krajina; p-á hora, p-é ulice; Dedina zdá sa jej taká pustá a otupná. (Tim.) Nivy prvej zakvitnuté — dnes holé a pusté. (Kuk.); p. ostrov neobývaný; pren. Svet stal sa pre mňa pustým ostrovom (Al.) cítim sa v ňom sám, opustený.
2. smutný, prázdny, bezútešný; netečný, tupý: Môj život bez nej bol daromný a pustý. (Fig.); p-á mĺkvota (Laz.); p-á duša (Jes.) bez záujmu, zanietenia, nadšenia; p-é srdcia (Jes.) bez citu; p. čas (vaj.) ničím nevyplnený, nudný;
3. (o reči) nemajúci obsah, význam, prázdny, planý: Do vetra púšťal pustú reč. (Kost.) Sľuby zostali len pustými slovami. (Tomašč.) Slovo — pustý zvuk. (Jes.)
4. hovor. expr. hrubý, surový; bezočivý, nehorázny: p-á vražda (Ráz.-Mart.); p-á lož; p-á zrada (Horov);
pusto prísl.
1. prázdno, nehostinne: Na dvore pusto ako na cmiteri. (Dobš.) V príbytku bolo pusto a temno. (Lask.) Pusto, ticho je v dedine. (J. Kráľ)
2. clivo, otupno, smutno: Doma bývalo jej pusto. (Taj.) Bolo mi clivo, pusto. (Kuk.) Pusto je v mojom srdci. (vans.)
3. hovor. expr. nehorázne, hrubo, drsne: pusto sa smeje (Karv.); pusto klial (Hor.)
pustý príd 1. (o dome) opustený, neobývaný: kdyz ta pany nemyela czym zywa byti y postupila gest s toho domu a nechala pusty; aby gem(v) sedieni puste kachawinske gmenem bylo prodano (ŽK 1462; 1482); krayči kupil pusty dwuor cely ze wssemi zemiami, z lukami (BÁTOVCE 1599); Liptowczy pak druhim predtjm dnom zwedewssj, že gich magi pobrat, zutekawssi pusti salass nechaly (MARTIN 1677); človek prichaza k gednemu staremu, spolovic zburanemu a pustemu domu (MiK 18. st); x. pren (Valent Bukovinský) na sedliaka pusteho (BLATNÉ 1624 MŽ) 2. (o poli, vinici) neobrobený: gednu pustu roli pozywa hoffer a dava od nie cztyridzati penez (s. l. 1520); Lauču Palku pustu záhradu pod ffarskow priekopow predal panu Dunai Lukačowi (BÁTOVCE 1610); ten laz, ponewadz pusty od mnoha let zustawa, na kterem muoz se siat okolo luken 15 (ORAVA 1624); calvata vinea: pustá winica (KS 1763); aby tam mnohe urodne pole daleg puste nestalo (B. BYSTRICA 1783) 3. v ktorom niečo chýba, vyprázdnený: piwowar za potokom pusteho ribniczka (BLATNICA 1638); okna 4, gedno pusste, bez ckla (M. JÁN 1683); tam u dwery okno puste l (DUBNICA n. V. 1720) 4. spustošený, zničený: (Nemci) pusté komory nechali (ASL 1676); pred branu vrata stare, puste, ssindlem starym pokryte l (TRENČÍN 1713); deserata et desolata loca: spustaťene, pusté mjsta (KS 1763); subst pusté, pustô s opustená usadlosť s hospodárstvom: odtud gsme prigeli do Kotrssyney Luczky a tam gsme nassli rychtarze zakupneho a sedm sedlakuow osedlych a gedno puste (s. l. 1520 SČL); tí (ľudia), čuo prišli na pustuo (V. LOM 1717 LP); wydel-ly aneb slyssal-ly swedek, že Vlčkouszke, tak menuwane hoffyerske puste, že wsseckyma swogyma prypadnostyamy, zadneho yneho neprisluchagu, any gych neuzywal, len p. Maythenyi Balint (H. LEHOTA 1732); gestli by wolakedy pusto toto na panstwo zase prepadlo, rownjm spusobem ozjmne satje ony zaberu a od robotowati nebudu powjnny (OBSOLOVCE 1775); v znamost se Vašej Milosti uvodzuje, že sme jako opušteni, ponevadž v naše osade se nachazi vatša častka pusteho jak sedlackych gruntov, tak i hoštakov (PORUBA 18. st LP); -o prísl k 1: piwowar palyrnia murowana genom tak pusto stogia (DUBNICA n. V. 1722); mlin pusto ostal (OBSOLOVCE 1750); deserte: pusto (PD 18. st); na p-o prísl výraz: L. na p-o pustiť, (za)nechať, v p-o zanechať opustiť: Micžu Michalka, ktery chalupu na pusto zanechava (TRNAVA 1681); hned od Noveho roku pustili na pusto role sve (TVRDOŠÍN 1685 LP); ag žiwnosti swoge w pusto zanechat prinuceny boly (KOŠECA 1785); na p-o zostať zostať opustené, bez osohu: zustalo temer polovica (mestečka) na pusto (TVRDOŠÍN 1685 LP)