Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pustiť -sť/-i! dok.

1. prestať držať a nechať padať: p. šálku, tanier na zem; p. si kladivo na nohu

2. prestať držať a tým uvoľniť: p. kľučku, p. niekomu ruku;

pren.: p. uzdu fantázii; p. moc z rúk vzdať sa jej

3. uvoľniť a vydať zo seba: mäso, ovocie p-lo šťavu; látka p-la farbu; p. korene zakoreniť sa i pren. expr. zostať dlhšie na návšteve

4. dovoliť odchod, prepustiť: p. niekoho z väzenia; p. žiakov skôr domov; p. psa z reťaze odviazať

5. dovoliť vstup, prístup: p. hostí do domu; p. deti zadarmo do kina; p. do izby čerstvý vzduch; p. gól nechytiť

6. uvoľniť niečo zadržiavané: p. plyn; p. vodu z vodovodu; p. niekomu žilu odobrať mu časť krvi i fraz. expr. pripraviť ho o peniaze; hrub. p. do gatí, do nohavíc i fraz. zľaknúť sa

7. uviesť do chodu: p. rádio, televízor; p. motor

8. dať unášať (prúdom ap.): p. čln na vodu; p. balón do vzduchu

9. prestať držať, uvoľniť sa: farba p-la; očko na pančuche p-lo

p. niečo, niekoho dolu vodou prestať sa starať o niečo, o niekoho; nep. niekoho k slovu nedať mu hovoriť; p. niečo jedným uchom dnu a druhým von nebrať vážne; p. niečo z hlavy zabudnúť; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať; expr. p. si jazyk na prechádzku, na špacírku začať tárať; p. do sveta správu rozšíriť; p. groš, peniaze minúť; expr. p. perie prehrať peniaze; zaplatiť (väčšiu sumu); p. nahlucho vedome si nevšimnúť;

nedok. púšťať -a

// pustiť sa

1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia

2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču; p. sa rozprávať; p. sa do jedla začať jesť; expr. p. sa vnohy začať bežať

3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta; p. sa dolu chodníkom

4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv; p-l sa dážď

5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l

expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho; p. sa za pasy začať sa pasovať;

nedok. púšťať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; pustiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sapustiť sadať sazačať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sapodobrať sapobrať saprichytiť sapodujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiťpustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby

2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadomponapĺňaťponapúšťať (postupne, viac vecí)

3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkaninanamoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vrátaexpr. odčapiť (prudko) • odchýliťpootvoriťexpr. odškeriťnaškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvereodomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošlaroztvoriťexpr.: rozčapiťrozcapiťrozškľabiťrozchľabiťrozďaviťrozzeviťrozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľuexpr. vyčapiť: vyčapené vrátarozovrieťroztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobákrozlepiť (o očiach) • pootváraťporoztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentunespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzuzapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlashovor. pustiť: pustiť televíziuhovor.: zapáliťzažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pustiť, -í, -ia, rozk. pusť/pusti dok.

1. (čo) prestať držať, nechať uniknúť al. padnúť; vypustiť: (Peter) pustí kladivo na zem. (Stod.); p. niečo z ruky, z rúk; pren. p. z rúk vládu, vedenie vzdať sa, nechať si odňať, vziať; p. uzdu, opraty (koňovi) uvoľniť, popustiť; pren. p. uzdu vášňam, fantázii nechať voľný priebeh; p. uzdu svojej nenávisti (Kal.); p. čln na vodu spustiť; zvoľna pustený kepeň (Tim.) splývavý; pustený rukáv voľný

hovor. p. niečo, niekoho dolu vodou opustiť, prestať sa starať o niečo alebo o niekoho;

2. (koho, čo kam, odkiaľ; koho, čo na koho, na čo) dovoliť niekomu niekam ísť al. odísť, umožniť, aby sa niekto al. niečo niekam al. odniekiaľ dostal(-o): p. väzňa na slobodu; p. žiakov z vyučovania, p. dieťa na výlet; p. niekoho zadarmo, bez vstupenky (napr. do kina); p. psa z reťaze; pren. (ako) pustený z reťaze (o človeku, najmä o dieťati) nezbedný, rozpustený, zdivočený; p. psa na zlodeja; šport. p. gól

nepustiť niekoho k slovu nedať mu hovoriť; žart. p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zveriť niečo na nespoľahlivého človeka;

3. (čo) nechať uniknúť, uplynúť, vytiecť; vypustiť: p. vodu z kohútika; p. plyn (na aute, na plynovom spotrebiči); hovor. p. krv niekomu nabiť, zbiť ho do krvava; p. niekomu žilou, žilu vypustiť krv zo žily, v minulosti často používaný chirurgický zákrok proti rôznym chorobám, pren. obrať o peniaze, donútiť k obetiam: Ale ja mu pustím žilu, pôjdu peniažky, čo cez vojnu nazbieral. (Fig.) Pustili žilu národu. (Vaj.); p. žihadlo (o ose, včele) pichnúť; p. si guľku do hlavy (Tim.) zastreliť sa; Nemec pustí dávku zo samopalu (Tomašč.) vystrelí; p. zprávu, novinu, zvesť, fámu, klebetu do sveta, medzi ľudí rozšíriť; Neváhali pustiť medzi ľud poplašný chýr. (Urb.) Táto myšlienka toľký strach pustila na mňa (Janč.) zastrašila ma. Strach, ktorý na ňu pustili mrákoty noci. (Kuk.); hovor. pustiť si vypiť si; Ráno si pustím kvapku slivovice na radostník. (Tat.); hovor. p. niečo predať: (Jalovicu) pustil za tridsať zlatých. (Kuk.); p. groš, peniaze minúť; p. korene (o rastline) ujať sa, pren. expr. (o človeku) usadiť sa, usídliť sa, udomácniť sa niekde; p. výhonky (o rastline) vyhnať, vypučať

p. niečo jedným uchom dnu, druhým von (napr. radu, napomenutie) nevšimnúť si, nereagovať; Pustil radu mimo ucha. (Jes.); p. niečo z hlavy zabudnúť, snažiť sa nemyslieť naniečo; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať o niečo;

4. hovor. (čo) vypustiť, vydať zo seba, uvoľniť: mäso pustilo šťavu; hus (pri pečení) pustilo masť;

5. hovor. dať sa odstrániť (napr. praním, drhnutím ap.): škvrna na obruse pustila, špina, farba pustila;

6. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) pri praní stratiť farbu a zafarbiť niečo iné: p. farbu; strakatá bielizeň pustila na biele obliečky; na bielizeň pustila hrdza;

7. (čo) uviesť do činnosti, do chodu nejaký mechanizmus: p. stroj, p. rádio, gramofón, televízor

p. si ústa, jazyk na prechádzku veľa, zbytočne al. nemiestne hovoriť, tárať; niž. hovor. Teraz si pustí hubu na špacírku. (Urb.)

8. hovor. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vypustiť plyny al. výkaly: p. vetry; (od strachu) p. do nohavíc, do gatí, pren. expr. zľaknúť sa;

nedok. púšťať

|| pustiť sa

1. (bezpredm., koho, čoho) prestať sa držať, odpútať sa od niekoho al. niečoho: Zápasníčky sa pustili. (Žáry) Janko sa pustil otcovej ruky. (Jil.) (Adela) sa pustila ľavou rukou a držala sa múra iba pravou. (Vaj.)

2. (do čoho i s neurč., kniž. i v čo) začať niečo robiť, dať sa do niečoho, chytiť sa niečoho; p. sa do behu; Kone sa pustili do cvalu. (Jes.); p. sa do práce; Zajtra sa pustím do roboty. (Jégé); p. sa do plaču; p. sa do smiechu; p. sa s niekým do reči začať rozhovor; p. sa do boja; Kone sa pustia do paše. (Ráz.); p. sa do písania, do jedenia, do rozprávania; p. sa utekať; Pustila sa plakať. (Taj.) Pustil sa v nohy (Gab.) začal utekať; kniž. Roj vtákov pustil sa v let. (Ráz.-Mart.) Pustí sa na koni v behy. (Jes.); p. sa s niekým, s niečím za pasy začať sa pasovať, biť; p. sa so životom za pasy (Fig.) pasovať sa s prekážkami, životnými ťažkosťami;

3. (do koho, do čoho, proti komu, proti čomu) začať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť: Len na oko sa pustili do neho. (Tat.) Sotva ho vidno od zeme a už by sa pustil do nás. (Al.) Pustili sme sa do neho ako sršne. (Tat.) Pomaly by sa boli pustili do vlasov (Zgur.) začali si trhať vlasy. Pustil sa proti presile, rozdával údery. (Žáry)

4. (kam, kade, čím) dať sa nejakým smerom, vydať sa na cestu: p. sa do sveta, svetom, hovor. na vandrovku; p. sa chodníčkom, hore dolinou; Pustil sa len tak voslep ulicami. (Žáry); p. sa lesom; Pustím sa ďalek do Ružína (Tat.) pôjdem. Chlapci pustili sa za ním (Tat.) začali ho naháňať; p. sa naverímboha (laz.) naslepo, do neznáma; pren. (Deti) pustili sa na vlastné krídla (Kuk.) začali žiť samostatne.

5. začať tiecť, padať: Slzy sa jej pustili prúdom. (Laz.) Hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší sa. (Jes.); pustil sa dážď začalo pršať; Ranu má ešte otvorenú, môže sa mu krv pustiť. (Taj.)

6. roztopiť sa: sneh, ľad sa pustil; zmrzlina sa pustila;

nedok. púšťať sa


púšťať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) prestávať držať, popúšťať; vypúšťať; nechávať klesať, padať; spúšťať: Ostala som stáť, nepúšťajúc z ruky kľučku. (Fig.); p. niečo z ruky, z rúk; Nerád púšťal knižočku z rúk (Tat.) nerád ju odkladal. Otec kupčil, ale nešťastne: voly púšťal a muchy lapal (Kuk.) viac strácal ako získaval. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo púšťali ich k lýtkam. (Jes.) Stavia kolky a púšťa gule dolu žľabom. (Zúb.) Do čaju som si púšťal cukríky. (Jes.); pren. Náš pán je vták, čo ťažko púšťa perie (Ráz.) ťažko vydáva peniaze; hovor. Jančová púšťa manzardku (Karv.) vzdáva sa jej, prepúšťa ju inému. Začal dušu púšťať (Bedn.) umierať; víno púšťa driemoty (Kuk.) robí človeka ospanlivým; p. na niekoho strachy (Urb.) zastrašovať

p. uzdu niekomu (Kuk.) uvoľňovať disciplínu;

2. (koho, čo kam) dovoľovať niekomu (niečomu) niekam ísť, odísť al. niekadiaľ prejsť, umožňovať, aby sa niekto (al. niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dávať voľnosť, prepúšťať: p. väzňa na slobodu (Urb.); Púšťala ho s ťažkým srdcom. (Mor.) Púšťal na noc Dravca z reťaze. (Tat.) Ale cesta zabránená, poľom nepúšťajú. (J. Kráľ) Vranovského silná prehra nepúšťala od karát (Vaj.) neprestával hrať. Púšťala (Zuzku) Samka do komôrky. (Taj.), p. cudzieho do domu (Vaj.); p. teplo, zimu do miestnosti

hovor. p. fantáziu, myšlienky na prechádzku nebyť spstredený; p. niečo zo zreteľa prestať sa o niečo starať, zaujímať; p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zverovať niečo na nespoľahlivého človeka; p. niečo jedným uchom dnu, druhým von nevenovať pozornosť rečiam, napomínaniu, nevšímať si; Dlhé rozprávky púšťa mimo ušú. (Vaj.) Narážky púšťal bokom. (Jaš.)

3. (čo) (o tekutej al. plynnej látke) nechávať plynúť, tiecť, vytekať, unikať; vypúšťať: p. vodu do vane; Krava niechce púšťať mlieko. (Laz.); p. krv niekomu, p. niekomu žilou vypúšťať krv zo žily ako chirurgický zákrok; pren. Odhodlaní sú púšťať pánom žilou (Ráz.-Mart.) oberať ich o peniaze al. zabíjať. Púšťa na jazyk koňak po kvapke. (Jaš.) Púšťa do seba dúšok (Ráz.) pije; p. (nápoj) dolu hrdlom piť; Púšťal oblaky dymu z fajky. (Hor.) Dym púšťal nosom. (Vaj.); pren. Púšťal na nich ľadovú sprchu (Karv.) hrešil ich

4. (čo) (o reči) rozprávať, rozširovať: Vojaci púšťajú vtipné poznámočky. (jes.); p. fámu, reči, povesti, klebety do sveta; Púšťal po stolici vice. (Vaj.) (Rečník) do vetra púšťal pustú reč (Kost.) táral. Také slová púšťal v naše rady. (jes.) Starý Lovás púšťa zamyslene cez fúzy (Min.) šomre si, hundre si.

5. (čo) nechávať unášať vodou, vetrom, vzduchom ap.: p. draka, šarkana; Pôjdeme púšťať moju čajku. (Jes-á); deti púšťajú loďky na potoku; p. mydlové bubliny; pren. V let ducha púšťaj. (Sládk.)

6. uvoľňovať sa, prestávať držať pokope: (Nohavice) púšťajú vo všetkých švíkoch (Švant.) párajú sa.

7. (o rastline) vyháňať korene al. listy: rastlina púšťa korene, korienky; strom púšťa ratolesti, lístky;

8. hovor. (čo) uvoľňovať, vydávať zo seba, vypúšťať: mäso púšťa šťavu;

9. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) strácať farbu a zafarbovať niečo iné: p. farbu; modrá farba púšťa na bielu košeľu; Dajte mi červený pamok, ale taký, čo nepúšťa. (Čaj.); p. hrdzu robiť hrdzavé škvrny;

10. hovor. (z čoho i bezpredm.) (o nečistote, mastnote) dať sa umyť, vyčistiť: mastné fľaky púšťajú (zo šiat); Prali sme v mäkkej dážďovke, lepšie sa v nej púšťala špina. (Tomašč.)

11. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vyúšťať plyny al. výkaly, mať vetry: p. vetry; (koza) púšťa bobky (Záb.);

dok. pustiť

|| púšťať sa

1. (čoho, koho i bezpredm.) prestávať sa držať: Už meravie rameno, už púšťa sa (skaly). (Vaj.) Pomáhame tisnúť kolieska po rovine a púšťame sa ich, kde začína strimina. (Fig.) Ľudia sa často púšťajú opory. (Jil.) Náručie sa nepúšťa náručia. (Sládk.) Hudba zamĺkla — páry (tancujúci) sa ešte nepúšťali. (Kuk.)

2. (do čoho, s neurč., kniž. i v čo) začínať niečo robiť, dávať sa do niečoho, chytať sa do niečoho: p. sa do práce, do roboty; Zuza sa púšťa do plaču. (Gab.); p. sa s niekým do reči, do rozhovoru; Púšťal sa čím ďalej s väčšou vervou do otázok verejného života (Fr. Kráľ) začínal sa nimi zaoberať. Púšťali sa do všelijakých kombinácií (vans.) začínali kombinovať. Púšťal som sa s ním do hádky. (Taj.) Púšťa sa nám do rozprávania. (Fr. Kráľ) Stolovníci sa púšťali do debát. (Bod.) Štúrova odvaha púšťať sa do najsmelších podnikov. (Mráz) Už aj štvrté kolo odboxovali a ešte sa púšťajú do ďalšieho. (mor.); p. sa do behu; p. sa bežať, chodiť, písať; v zápas púšťať sa (Botto); púšťať sa v zápasy s podlosťou ľudskou (Kal.); Púšťal sa v boj s čatami. (Dobš.); v beh sa púšťať (Smrek); p. sa s niekým za pasy začínať sa s niekým biť; S biedou púšťa sa za pasy (Mih.)dáva sa do boja.

3. (do koho) začínať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť, dávať sa s niekým do bitky: Nepatrí sa púšťať do niekoho, kto sa nemôže brániť. (Fel.) Ženy sa púšťali do seba, ale chlapi urobili s nimi poriadok. (Jégé); pren. Smrť sa púšťala do ľudí (Pláv.) ľudia začali umierať.

4. (kam, kade, čím) dávať sa na cestu, uberať sa, chodiť; Aká odvaha púšťať sa v tomto čase do poľa mín. (Fr. Kráľ) Dosť mu navravím, aby sa do hôr nepúšťal. (Kal.) Na svojej trojkolke púšťal sa ďaleko. (Rys.) Púšťal sa na spiatočnú púť. (Jes.) Rybár púšťa sa strniskom. (Kuk.) Bežiačky sa púšťa Miško hore prťou. (Laz.) Cesty sa púšťajú do hĺbky lesov (Tat.) vedú; pren.: Pán brat, vy ďaleko sa púšťate (Kal.) ďaleko zachádzate, veľa si dovoľujete. Teraz sa musia púšťať na svoje krídla (Švant.) samostatne ísť životom. Púšťal sa na krivé chodníčky (Taj.) začínal žiť nepoctivo.

5. (po čom i bezpredm.) nechať sa unášať niečím; spúšťať sa, klesať: Študenti sa na pltiach púšťali po rieke až do hlavného mesta. (Letz); p. sa po povraze, po lane (napr. zo skaly, z obloka); Púšťala sa ľahko na moje prsia. (Fig.)

6. začínať tiecť, začínať sa liať: púšťa sa dážď začína pršať; krv sa púšťa (z rany);

7. hovor. roztápať sa: sneh, ľad sa púšťa, zmrzlina sa púšťa; krém, čokoláda sa púšťa;

dok. pustiť sa

Morfologický analyzátor

pustiť dokonavé sloveso
(ja) pustím VKdsa+; (ty) pustíš VKdsb+; (on, ona, ono) pustí VKdsc+; (my) pustíme VKdpa+; (vy) pustíte VKdpb+; (oni, ony) pustia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pustil VLdsam+; (ona) pustila VLdsaf+; (ono) pustilo VLdsan+; (oni, ony) pustili VLdpah+;
(ty) pusti, pusť! VMdsb+; (my) pustime, pusťme! VMdpa+; (vy) pusťte, pustite! VMdpb+;
(nejako) pustiac VHd+;
pust'iť_1 pust'iť pust'iť_2 pust'iť pust'iť_3 pust'iť pust'iť_4 pust'iť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor