pupenec -nca m.
1. puk1, pupeň: p-ce topoľov
2. drobný útvar na koži al. na sliznici vyvolaný poruchou v organizme, vyrážka, vriedok, pupienok: má p-ce na tvári
3. popínavá rastlina, bot. Convulvulus
puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik
2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach
pupenec, pupienok 1. p. puk1 1 2. p. vyrážka
vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkami • pupenec • pupienok • uhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvári • vriedok • výsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsyp • ekzém • lišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupcia • exantém • lek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)
pupenec, -nca m.
1. puk, pupeň: pupenec na starých duboch (Fr. Kráľ);
2. vyrážka, puk: tvár posiata pupencami (Vaj.); pupence po holení (Karv.); Mne sa vyhodil na jazyk pupenec. (Kuk.)
3. popínavá rastlina; bot. p. poľný (Convolvulus arvensis);
pupenček, -a m. zdrob. expr.
(jeden) pupenec; (bez) pupeca; (k) pupecu; (vidím) pupenec; (hej) pupenec!; (o) pupeci; (s) pupecom;
(tri) pupece; (bez) pupecov; (k) pupecom; (vidím) pupece; (hej) pupece!; (o) pupecoch; (s) pupecami;