pupeň -a m. puk1, pupenec: p-e jablone, liesky;
pupienok -nka m.
1. zdrob. k pupeň
2. pupenec (význ. 2)
puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik
2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach
pupeň p. puk1 1
pupeň, -a m. nerozvitý zárodok listu, kvetu al. vetvičky, puk, púčik: bot. vrcholový, bočný, pazušný p.; rozmnožovacie p-e; vytvárať p-e; rozpuk p-ov; p-e sa rozvíjajú;
pupeňový príd.;
pupienok, -nka m. zdrob. expr.
(jeden) pupeň; (bez) pupeňa; (k) pupeňu; (vidím) pupeň; (hej) pupeň!; (o) pupeni; (s) pupeňom;
(tri) pupene; (bez) pupeňov; (k) pupeňom; (vidím) pupene; (hej) pupene!; (o) pupeňoch; (s) pupeňmi;