punkt m, punktum s lat
1. základný geometrický prvok bez rozmerov, priesečník dvoch priamok, bod, prostriedok: centrum: punkt v prostred kola, prostredek (ASL 1740); centrum, prostredek w kruhu, punkt w okruhleg čáre (WU 1750); ces pólusy a stiry punkta aneb mysty znamenj prechazegu (KrP 1760)
L. wstpugjce hore na naš punkt nadhlawny, činj jar (Iar, totiž Slunce) (KoB 1666) zenit
2. gram diakritické znamienko, bodka: grammatik wšecko značky rozdelugjcymy a punkty rozdelowaty winaučyewa (KoB 1666)
3. časť, zložka celku, akcie: cžo se pak punctu wandrowky dotičze, to punctum zmenssuge se natentokrat na ssest zlatich rimskich (CA 1724)
4. adm časť textu, odsek, bod: Ján Jiskra sa zaväzuje zachovávať wsseczkny kusy, puncti y articule (KREMNICA 1449); gemu (Ladislavovi) potwrczugem we wssem geho znienie polozene w punktiech, w klausulich y w artykulych, tak yakobby tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDAPEŠŤ 1530 SČL); toto me poruczenstwy stale a pewne zustawalo a po meg smrty any geden nagmenssy punckt nebol skazeny aneb zrusseny (KRUPINA 1649); czo se dotyčže punctu strany dlužobj otczouskeg f 40, tu wssecku na sebe prigima Laurentius Micžinski (KRUPINA 1695); richtár a obyvatelia Bystrice oznamujú, že w sedmi punctoch contract gsme včineli (P. BYSTRICA 1709); dokud se nepomjne z zákona (KB 1756); y ostatné w temto porádku predepsané punkty magu se zachowáwati (PH 1770);
x. pren davam tes panu sinovy na vedomy, že pan Gerric Janos spolu y ze Salizkuv punkta my poslaly (SKALICA 1749) správu, list; svete marný a podvodný, nechci více falšovat, srdci mému tak truchlivé punkta vždycky dodávat (AD 1770-90) listy
L. z p-a na p., z p-a do p-a od prvého do posledného bodu, úplne dôsledne tato comissia z puncta na punct spravodlive gest prepisana (TURIE 1751); ponewats poradek sem ucsinila, tak zadam, abi s punkta do punkta tak zachowani bil (testament) (PRIEVIDZA 1786)
5. časový úsek, chvíľa: instans: punkt času; momentum: okámženi, malá drobná wěc, chwylka, punkt (KS 1763); -ový príd k 1: centrosus: punktowy (CDu 18. st); -ík, -íček dem
1. k 1: tento swet gest toliko malicki punktiček naproti hwezdam nebeskim (MS 1758); to nedopustilo rizenj božj, aby gedna litera aneb geden punktjk pominul (HeT 1775); (zem) gest punktjk, po kterým synowe Adamowi gako mrawency tužj (MPS 1777); čárka - 12 punktikj (PrP 1780); čož juš jest tato cela zem proti nejwižšymu nebi, zajisťe ten nejmenšy punktiček (CDu 18. st)
F. Frantissek any gedinu literku ewangelitsku, any puňktjk neprestupul (SPo 1690)
2. k 4: ňykdi w umeňým z lydskeho mudrosti pochadzegýcim se to nalezti ňemúže, čo w gedinkem punktičku Pisma (PP 1734); gestli punktyk zrussili slobodného kupectwy (PT 1778)
3. k 1: w tomto punktičku, w tuto chwjlý sudce sprawedliwý stogj u dwery (SK 1697); malički ge ten punktiček posledňi žiwota (GV 1755); budto by člowek we sweťe žil za rokuw tisyc, te roki wečnosti punkťik su aňeb ňič (GŠ 1758); punctum: punctjk, okamženi, krátky čas (KS 1763)
4. prostriedok na opravovanie zapísaného slova: obelus: punktik, gimz se to, čo zle napsano jest, premazano a napravuje (ML 1779)