pulpit -u m. ‹l›
1. stôl so šikmou doskou na písanie al. čítanie, pult 3
2. stojan na noty, pult 2
pulpit, -u m. stojan na noty; písací stôl so šikmou doskou: Známi majstri pekne pejú za pulpitom. (Fel.) A či azda nachádzajú v pulpite nášho veterána málo cenené práce? (Vaj.);
pulpitový príd.;
pulpitok, -tku m. zdrob. expr.
pulpit m lat 1. pult stojan na písanie postojačky, na knihy, noty ap.: mjsto k učenj, kde študent knihownu, pulpit bude mjt (KoB 1666); knihy se kladu na knihársku polici a ku užiwánj na pulpite se otwiragj (OP 1685); pulpit na knyhi, dreweny (BYSTRIČKA 1725); pulpitus: pulpit (LD 18. st) 2. kazateľnica: 13 martij Kasspar dielal pulpit do klassteru, dano d 20 (TRENČÍN 1587); huf spewakuw u pulpyta spjwa (KoB 1666); pulpitum: wysoké mjsto, lesseni, kazatelnica, pulpit (KS 1763); pulpitum: lessenj, pulpit (GrP 1771) 3. prístrešok, strieška na ochranu vojakov: pluteus: pulpit, ssturmownj střecha (DSL 18. st); -ok dem k 1: litér skladač winjma ge (:litery:) gednu po druhé a sklada (:stawj:) podle prykladu, ktery na pulpitku (:držadce:) pred něm stogi (OP 1685)