pukať (sa), -á, -ajú nedok.
1. dostávať pukliny, trhať sa, praskať: zrelé plody pukajú; Zem pukala vlahou a slnkom. (Jil.) Ľadová pokrývka na rieke pukala. (Janč.) Trámy už praštia, steny pukajú. (Kuk.) V ostrých mrazoch pukajú staviská. (Fig.) Pery sa mu lepili, až pukali. (Fig.) Pichľavé dužiny (gaštanov) pukali na dlažbe. (Štítn.) Kosti praštia a šľachy pukajú. (Mor.) Všetkým sa pukala koža na prstoch. (jes-á); pery sa pukajú (Hor.); zem sa puká (Botto); Nohavice pukajú sa na kolenách. (Taj.) Staré šaty (sú) tesné, pukajú sa všetky švíky. (Jes-á); pren. Líca červené, pukajúce sa od zdravia (Jes.) prekypujúce zdravím. Pukajú všetky zväzky (Hviezd.) trhajú sa. Priam bolo počuť, ako okolo mládenca v učtárni pukajú všetky ľady (Karv.) ľudia sa stávajú k nemu milšími. Vláda zimy puká (Dobš.) zima sa končí.
● srdce (sa) puká niekomu o silnom duševnom pohnutí: Srdce mi puká od bôľu. (Fel.) Márne jej v hrudi pukalo srdce. (Fr. Kráľ) Srdce žiaľom puká. (vaj.); pukať (sa) od smiechu veľmi, srdečne sa smiať: Pukali od smiechu nad tým všetkým. (fel.) Jeho žena pukala sa tajným smiechom. (Kuk.); hlava mu puká o veľkých starostiach, premýšľaní: Hlava puká mu od veľkých dúm. (Smrek) Myslela naňho, až jej hlava pukala od vzrušenia. (Jaš.)
2. pučať, rozvíjať sa: Pred naším sa domom lipa puká. (Kuzm.) Pri rieke pukali brezy. (letz) Pukajú puky (stromov). (Smrek); pren. Tam pod srdcom pukajú ústa nového človiečika (Urb.) vyvíja sa, rastie dieťa;
dok. puknúť (sa)
|| pukať (bezpredm. i čím) vydávať zvuk ako pri lámaní, praskaní, štiepaní, plieskaní, práskať: Raždie puká pod kotliskom. (Tim.) V železnej piecke pukala haluzina. (Pláv.); lavice pukajú (Jš.); pukanie ohňa (Chrob.); pukanie zubov (Lask.); pukanie písacieho stroja (urb.); Paholci veselo pukali bičmi. (Kuk.) Pukaj, kočiš, do koní (Botto) práskaj bičom. Počuť tatarcom pukať. (Kuk.) Pukajú výstrely. (Min.); pukanie z pištolí (Gab.) streľba; pukanie flinty (Tim.); pren. pukať (si) z fajky bafkať, fajčiť: Ujo pukal z fajočky. (Mor.) So smiechom puká mu po zadočku (Heč.) plieska, tľapká;
opak. pukávať, -a, -ajú;
dok. puknúť
puknúť (sa), -ne, -nú, -kol dok. dostať puklinu, trhlinu, prasknúť, roztrhnúť sa, rozpučiť sa: žily pukli (heč.); Pneumatika pukla na aute. (Urb.) (Rukáv) tesný, až ide puknúť. (Kuk.) Dobre nepukne od tučnoty (Tim.) je veľmi tučná. Pukneš ako balón. (Ráz.-Mart.); struna pukla (Sládk.); puknutá rúra; Tehla pukla a rozlomila sa. (Zúb.); okno sa puklo (Taj.); Žily mu na čele nabehli, akoby sa puknúť chceli. (Kal.) Padol na koleno, nohavica sa na tom mieste pukla. (Kuk.); pren. Struna pukne sa naveľa (Tim.) prejde trpezlivosť; Teraz sa tu nafukuješ, a zajtra stiahneš chvost, pukneš ako bublina (Karv.) tvoja pýcha, nadutosť spľasne; hovor. Jedni hovorili, že to nebolo vlastne obesenie, ale že sa mu srdce puklo (Vaj.) zomrel na porážku.
● srdce mu pukne o silnom duševnom pohnutí: Pustí sa do plaču, dobre mu srdce nepukne. (Dobš.) Bál sa, že by mu srdce puklo od žiaľu. (Letz) Srdce mi ide puknúť, keď sa na vás denne dívam, ako sa mučíte v robote. (Fig.) (Zdalo sa mu), že sa mu srdce pukne samou blaženosťou. (Jégé) I čo by šťastím pukla tvoja hruď. (Jes.); puknúť (sa) od hnevu, zlosti, jedu, jedom veľmi sa hnevať: A či nemá puknúť od jedu? (Fr. Kráľ) Ja som horel od hanby a niekedy sa mi zdalo, že od zlosti puknem. (Švant.); aby im žlč pukla (Zgur.) aby veľmi závideli, hnevali sa; Temer pukla od jedu. (Skal.) Mohol puknúť jedom. (Záb.); puknúť (sa) od smiechu, smiechom veľmi sa nasmiať: Ja, puknem od smiechu. (Jes-á) Žena by pukla pri vás smiechom. (letz); hlava mu pukne o veľkých starostiach, duševnom napätí: Rozmýšľa, div mu hlava nepukne. (Tat.) Aby schladla horúčka nadšenia a nepukla hlava od hmýriacich sa obrazov. (Letz); do puknutia, na puknutie doplna, až na prasknutie: Onedlho naleje sa (zrno) sladkou šťavou do puknutia. (Kuk.) Cítil, ako mu nadúva prsia na puknutie. (Min.); šťastný do puknutia (Zúb.);
nedok. pukať (sa)
|| puknúť
1. (bezpredm. i čím) vydať krátky tupý zvuk pri prasknutí, plesknutí ap.: V helmici čosi puklo. (Gab.) Nesmie lyžica padnúť, parketa puknúť. (Jes.) Na našom osude sa ani toľko nezmení — pukol na hrubých nechtoch (Urb.) nič, ani čo sa pod necht vojde. Vše si niektorý zo samopaše pukol z manlicherky (Gráf) vystrelil; p. bičom; p. prstami lusknúť na znak radosti, rozjarenia: Jak zradoval sa, prsty pukol. (Hviezd.) Domáci pán pukne kartou o stôl (Tim.) udrie, pleskne.
2. hovor. expr. (koho) rozpučiť, roztrhnúť: Mojich odporcov pukne (Ráz.) budú sa veľmi zlostiť. Človeka by puklo od hnevu. (Jes.);
nedok. pukať